Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 23. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 23. nedeľu v Cezročnom období s názvom Načúvanie i hovorenie:

V nedeľu budeme mať pred sebou príbeh uzdravenia hluchonemého. Hluchota i nemota často spolu súvisia.
U tých, ktorí sa narodili hluchí tak, že hluchý nedokáže správne vyslovovať slová, lebo nemá čo napodobňovať, keďže nič nepočuje. Dôsledkom môže byť to, že okolie sa mu pri rozprávaní smeje a on sa odmlčí, lebo si nie je istý, či dobre rozpráva.

U tých, ktorí ohluchli neskôr nemota sa objaví akosi úmyselne. Aj keď oni hovoriť vedia, predsa často sa im stane, že nereagujú správne na to, čo im ľudia hovoria, pretože dobre nepočujú a tiež to vyvoláva úsmev alebo niekedy i nervozitu zo strany okolia a oni sa po čase ako dôsledok odmlčia: utiahnu sa do seba a ak nemusia, račej nehovoria. Preto správny sluch je vzácnym darom a človek ktorý správne počuje má všetky predpoklady, aby aj správne hovoril.
No žiaľ, nie každý tieto predpoklady využíva. Väčšina z nás má dobrý sluch a predpoklady k dobrej reči a predsa tieto dva zmysly dobre nevyužívame a dôsledkom je buď naša osamelosť, alebo konflikty s okolím, či vzájomná odcudzenosť. Všimnime si preto niektoré poruchy počúvania i hovorenia.

V počúvaní sa stretávame s poruchami (duchovnými ale i duševnými) nasledujúceho typu: Síce schopnosť počuť ale neschopnosť načúvať. Je rozdiel medzi počutím a počúvaním. Jedno robia uši, druhé – obrazne – srdce. Často sa vám stane, že počujete slová, vety, reč, ale nepostrehnete zmysel. Dôvod je ten, že nenačúvate skutočne. Nesnažíte sa oddať načúvaniu kompletne. Dôvod je buď ten, že nemáte o človeka záujem, alebo ste príliš zaneprázdnený inými vecami, napríklad sami sebou, alebo svojimi povinnosťami, alebo si prakticky nevytvoríte priestor pre počúvanie (vypnutie telefónu, uzatvorenie sa do miestnosti, kde nie ste vyrušovaní a pod.)

Ďalším problém v počúvaní je neschopnosť vypočuť si to, čo nám je nepríjemné, hlavne keď sa to týka nás. Buď sa rýchlo urazíme alebo nevieme zvládnuť emócie, ktoré sa počas počúvania v nás objavia. Dôsledkom môže byť to, že inému buď nedáme priestor, aby sa vyjadril alebo ho nenecháme dohovoriť do konca. Pravdu povediac, toto je jedno z kritérií nášho duševného zdravia. Odborníci hovoria, že človek, ktorý si nevie vypočuť iného človeka v kľude a do konca nie je schopný mať zdravé vzťahy. Iste ste boli svedkami toho, ako vám niekto počas vášho rozhovoru skočil (skákal) do reči a urážlivo reagoval a nenechal vás dohovoriť. Alebo sa rozplakal a začal vás svojimi slzami manipulovať. Alebo dokonca opustil miestnosť a rozčúlene zabuchol dverami...
Tretím problém môže byť predčasná reakcia. Iný nevypovie všetko, čo chcel vypovedať a vy už reagujete, poúčate, kážete. Iný sa neustále pokúša využiť skulinku, ktorá nastala, aby vám objasnil, čo vlastne chcel, no niet šance. A ten druhý odchádza nevypočutý, prípadne vyzbrojený radami, ktoré sa ho vôbec netýkajú.

Ako správne načúvať? 1) Mať záujem. Váš záujem spôsobí, že vy pozvete (alebo vyzvete) na rozhovor človeka, u ktorého vybadáte, že vám čosi chce povedať, ale že nemá odvahu začať. Váš záujem bude znamenať nechať druhého povedať, čo chce povedať. Váš záujem bude iného povzbudzovať, aby sa vyjadril otvorene, smelo, bez strachu. Váš záujem zároveň spôsobí, že budete snažiť dešifrovať neverbálne prejavy jeho reči a naozaj porozumieť, čo vám ten druhý chce povedať. Mimochodom, viete ako sa najlepšie spozná záujem alebo nezáujem jedného človeka o druhého? Podľa kladenia otázok. Poznáte možno ľudí zo svojej blízkosti, ktorí sa vás ešte nikdy na nič neopýtali. Nemyslím na to, koľko je hodín. Ale na niečo s vášho osobného života. Človek, ktorý vám nikdy nepoložia žiadnu otázku týkajúcu sa vás samého, alebo ktorý otázkami neprehlbuje, čo ste naznačili v skutočnosti nemá o vás záujem. Viem, že mnohí by sa pod tento výrok nepodpísali, no takto to pôsobí. Pred človekom, ktorý sa vás nič nikdy neopýta sa postupne úplne uzavriete a buď tam nenastáva zblíženie alebo tam – ak tam bola nejaká blízkosť – nastáva odcudzenie.

Ďalšou pomôckou k načúvaniu je vytvorenie správneho priestoru a podmienok na načúvanie. Vyhradenie si času, odstránenie rušiacich elementov (telefóny, rušný priestor...). Nič nie je deprimujúcejšie pre človeka, ktorý vám chce čosi dôležité povedať, ako keď je vaša pozornosť neustále čímsi prerušovaná.

Aké sú problémy naopak v hovorení? Človek môže byť, ako vieme, nielen hluchý, ale aj nemý. A naozaj je veľa takých, ktorí mlčia. Niektorí preto, lebo chcú iných trestať. To sa volá pasívna agresivita, alebo tichá domácnosť. Iní preto, lebo nemajú záujem hovoriť. Svoje teritórium si nikomu nesprístupnia. Nemajú jednoducho o to záujem. Ale sú aj takí, ktorí nehovoria preto, lebo majú strach: nevedia, ako to povedať, čo povedať, či ten druhý bude mať záujem, či budú pochopení, či budú prijatí... Strach treba prekonávať. Samozrejme nemožno hovoriť každému a všetko. Treba tu vedieť použiť múdrosť a takt. No ak žijete s niekým v spoločenstve, alebo chcete mať s niekým nejaký vzťah, musíte začať o sebe hovoriť. Bez hovorenia (komunikovania seba samého) sa blízkosť nikdy nevytvorí.

Sú aj iné problémy v hovorení. Napríklad dvojité posolstvo, vágna reč, či irónia a sarkazmus. Dvojité posolstvo je o komunikácii dvoch protichodných vecí. Napríklad „Neviem si predstaviť, že by sme nemali takú úžasnú pracovníčku ako vy. No nakoľko nemáme dosť peňazí, musíme vás prepustiť!“ Vágna reč je chodenie doširoka okolo témy bez toho, že by človek niekedy prišiel k jadru toho, čo chce povedať. Iným potom brní hlava od množstvo počutých slov, no nevedia, čo vlastne chcete. Irónia a sarkazmus je štipľavé pichanie a ponižovanie človeka a uťahovanie si z neho. Všetky tieto veci v konečnom dôsledku budú viesť len väčšiemu vzájomnému odstupu ľudí.

Sluch či reč nás majú zbližovať a sú to prostriedky na vytváranie komunity. Samozrejme nielen medzi nami ľuďmi navzájom, ale aj medzi nami a Bohom. Preto je dôležité počas celého svojho života sa učiť ich správne používať a neustále sa zamýšľať nad svojimi vlastným spôsobmi ich používania. To je dôvod, prečo si aj v túto nedeľu čítame o tejto téme v Božom slove a prečo sa nad tým všetkým zamýšľame.