2012-09-03 12:13:08

Európske obzory: Cirkev a Európa – všeobecná perspektíva


Sväté Písmo opisuje udalosti stavby Babylonskej veže. Keď ľudia spoločne pracovali na výstavbe veže, zrazu zistili, že idú jeden proti druhému. Kým sa pokúšali byť ako Boh, riskovali, že nebudú už ani ľuďmi, pretože stratili základný prvok, vďaka ktorému mali byť skutočnými ľudskými osobami: schopnosť dohodnúť sa, pochopiť sa navzájom a pracovať spoločne.

Európu zviera ekonomická kríza. Príčiny nie sú čisto európskeho a ekonomického charakteru. Majú rozličný pôvod, či ním už je finančná kríza Spojených štátov amerických, dynamický rozvoj na Ázijskom kontinente alebo ťažké dôsledky narastajúcej nezamestnanosti so všeobecnejšími dôsledkami nedostatku perspektív pre mladé generácie, chýbajúca vízia vzdelávania v súvislosti so sociálnymi a kultúrnymi potrebami budúcnosti, ťažkosti s formulovaním sociálnej politiky, ktorá by podporila rodinu, demografická kríza v kontexte zvyšujúcej sa imigrácie do Európy so všetkými kultúrnymi a spoločenskými dôsledkami, dlhodobé účinky ideológií a lobby, ktoré neberú do úvahy komunitu, budúcnosť civilnej spoločnosti – ani základné slobody jednotlivca atď.

Dokonca aj základný obraz rozvoja je polycentrický. Autori a príčiny či už úpadku alebo rozvoja sú mnohé, vina, ale aj zásluhy sú rozlíšené. Ideológie umelým spôsobom zjednodušujú skutočnosť, zatiaľ čo je potrebné preskúmať ľudský rozmer problémov: sociálna otázka sa absolútnym spôsobom stala otázkou antropologickou, oplodnenie in vitro, embryonálny výskum, možnosť klonovania ľudskej bytosti, a technická absolútnosť nachádzajú svoje vyjadrenie a vytvárajú znepokojujúce scenáre pre budúcnosť človeka aj prostredníctvom nových nástrojov, ktoré má „kultúra smrti“ k dispozícii.

Európa, demograficky a kultúrne ochudobnená, obohatená miliónmi nových občanov pochádzajúcich z iných kontinentov, kultúr a náboženstiev, robí rozhodujúce kroky v ústrety svojej budúcnosti. Už v roku 1997 po stretnutí siedmych európskych prezidentov s Jánom Pavlom II. v poľskom Gniezne, nemecký prezident Roman Herzog povedal: „Dnes sa zmeny dejú veľmi rýchlo. To, či Európa o 25 rokov ostane nezávislým kontinentom alebo sa stane príveskom amerických masmédií či ázijského priemyslu, bude záležať od skutočnosti, či v správnej chvíli znovuobjaví svoj dynamizmus, ten, ktorý počas stáročí zdedila od kresťanstva“.

Benedikt XVI. dodáva: „V multikultúrnej situácii, v ktorej sa všetci nachádzame, je zrejmé, že európska silno racionalistická kultúra bez transcendentného náboženského rozmeru, nebude schopná vstúpiť do dialógu s veľkými kultúrami ľudstva, pretože ony v sebe majú transcendentný náboženský rozmer, ktorý je jedným z rozmerov ľudskej bytosti. (...) Preto si myslím, že úlohou a poslaním Európy je objaviť tento dialóg, integrovať vieru a moderné myslene do jedinej antropologickej vízie, ktorá dopĺňa ľudskú bytosť a týmto spôsobom robí ľudské kultúry schopnými komunikácie“ (Tlačová konferencia počas letu do Portugalska, 11. máj 2010).
Čo robí Cirkev v tejto súvislosti? Nemá žiadne technické riešenia, nechce ani zasahovať do politiky štátov, ale musí povedať spoločnosti hodnej človeka o jej dôstojnosti o kvalite jej kultúrneho a občianskeho rozvoja.

Už viac ako dva roky ponúka Vatikánsky rozhlas, vďaka výmene skúseností svojich žurnalistov pochádzajúcich z Afriky, Africký editoriál v šiestich jazykoch, prostredníctvom ktorého prispieva k úvahám nad veľmi komplexnou situáciou. Od dnes prichádza editoriál – Európske obzory – v podobe úvah, založených na cirkevnom učení a skúsenostiach jednotlivých krajín Starého kontinentu, videných v
perspektíve Univerzálnej „rímskej“ cirkvi.
Andrej Koprowski SJ
Programový riaditeľ VR

(ilustračné foto)







All the contents on this site are copyrighted ©.