Európske obzory: Cirkev a Európa – všeobecná perspektíva
Sväté Písmo opisuje udalosti stavby Babylonskej veže. Keď ľudia spoločne pracovali
na výstavbe veže, zrazu zistili, že idú jeden proti druhému. Kým sa pokúšali byť ako
Boh, riskovali, že nebudú už ani ľuďmi, pretože stratili základný prvok, vďaka ktorému
mali byť skutočnými ľudskými osobami: schopnosť dohodnúť sa, pochopiť sa navzájom
a pracovať spoločne.
Európu zviera ekonomická kríza. Príčiny nie sú čisto európskeho
a ekonomického charakteru. Majú rozličný pôvod, či ním už je finančná kríza Spojených
štátov amerických, dynamický rozvoj na Ázijskom kontinente alebo ťažké dôsledky narastajúcej
nezamestnanosti so všeobecnejšími dôsledkami nedostatku perspektív pre mladé generácie,
chýbajúca vízia vzdelávania v súvislosti so sociálnymi a kultúrnymi potrebami budúcnosti,
ťažkosti s formulovaním sociálnej politiky, ktorá by podporila rodinu, demografická
kríza v kontexte zvyšujúcej sa imigrácie do Európy so všetkými kultúrnymi a spoločenskými
dôsledkami, dlhodobé účinky ideológií a lobby, ktoré neberú do úvahy komunitu, budúcnosť
civilnej spoločnosti – ani základné slobody jednotlivca atď.
Dokonca aj základný
obraz rozvoja je polycentrický. Autori a príčiny či už úpadku alebo rozvoja sú mnohé,
vina, ale aj zásluhy sú rozlíšené. Ideológie umelým spôsobom zjednodušujú skutočnosť,
zatiaľ čo je potrebné preskúmať ľudský rozmer problémov: sociálna otázka sa absolútnym
spôsobom stala otázkou antropologickou, oplodnenie in vitro, embryonálny výskum,
možnosť klonovania ľudskej bytosti, a technická absolútnosť nachádzajú svoje vyjadrenie
a vytvárajú znepokojujúce scenáre pre budúcnosť človeka aj prostredníctvom nových
nástrojov, ktoré má „kultúra smrti“ k dispozícii.
Európa, demograficky a kultúrne
ochudobnená, obohatená miliónmi nových občanov pochádzajúcich z iných kontinentov,
kultúr a náboženstiev, robí rozhodujúce kroky v ústrety svojej budúcnosti. Už v roku
1997 po stretnutí siedmych európskych prezidentov s Jánom Pavlom II. v poľskom Gniezne,
nemecký prezident Roman Herzog povedal: „Dnes sa zmeny dejú veľmi rýchlo. To, či Európa
o 25 rokov ostane nezávislým kontinentom alebo sa stane príveskom amerických masmédií
či ázijského priemyslu, bude záležať od skutočnosti, či v správnej chvíli znovuobjaví
svoj dynamizmus, ten, ktorý počas stáročí zdedila od kresťanstva“.
Benedikt
XVI. dodáva: „V multikultúrnej situácii, v ktorej sa všetci nachádzame, je zrejmé,
že európska silno racionalistická kultúra bez transcendentného náboženského rozmeru,
nebude schopná vstúpiť do dialógu s veľkými kultúrami ľudstva, pretože ony v sebe
majú transcendentný náboženský rozmer, ktorý je jedným z rozmerov ľudskej bytosti.
(...) Preto si myslím, že úlohou a poslaním Európy je objaviť tento dialóg, integrovať
vieru a moderné myslene do jedinej antropologickej vízie, ktorá dopĺňa ľudskú bytosť
a týmto spôsobom robí ľudské kultúry schopnými komunikácie“ (Tlačová konferencia počas
letu do Portugalska, 11. máj 2010). Čo robí Cirkev v tejto súvislosti? Nemá žiadne
technické riešenia, nechce ani zasahovať do politiky štátov, ale musí povedať spoločnosti
hodnej človeka o jej dôstojnosti o kvalite jej kultúrneho a občianskeho rozvoja.
Už
viac ako dva roky ponúka Vatikánsky rozhlas, vďaka výmene skúseností svojich žurnalistov
pochádzajúcich z Afriky, Africký editoriál v šiestich jazykoch, prostredníctvom ktorého
prispieva k úvahám nad veľmi komplexnou situáciou. Od dnes prichádza editoriál – Európske
obzory – v podobe úvah, založených na cirkevnom učení a skúsenostiach jednotlivých
krajín Starého kontinentu, videných v perspektíve Univerzálnej „rímskej“ cirkvi. Andrej
Koprowski SJ Programový riaditeľ VR