Spiritualita súčasného človeka: Duchovný zápas v spiritualite kresťanského Východu (2. časť)

Rubriku Spiritualita súčasného človeka pripravil P. Peter Dufka SJ:

Duchovný zápas v spiritualite kresťanského Východu je téma, ktorou sme sa zaoberali v našom minulom vysielaní. Je to však oblasť natoľko dôležitá pre náš duchovný život, že pri tejto téme zostaneme i dnes. Duchovný zápas sa na kresťanskom Východe vždy považoval za jednu z najnáročnejších duchovných činností. Nil Sorský (1433-1508) odporúčal niektoré myšlienky, o ktorých jasne vieme že sú zlé, odťať ihneď, a proti niektorým odporúčal systematicky bojovať. Hovoril ďalej, že proti daktorým zlým myšlienkam sa nepriamo ochránime intelektuálnou činnosťou, koncentráciou mysle na niečo užitočné a dobré. V niektorých prípadoch odporúčal v rámci boja proti zlým myšlienkam dokonca zadržať dych, aby sa pozornosť človeka preniesla na pozorovanie stavu tela. Vo svojom diele Regula podčiarkol i jednotu mysle a srdca. Zdôrazňoval známu zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce. Uvedomoval si i rôzne typológie človeka, ktoré môžu byť nápomocné pri určovaní stratégie duchovného zápasu.

Ďalší z duchovných autorov kresťanského Východu bol Serafín Sarovský (1759–1833). Bol skutočným majstrom duchovného zápasu a duchovného rozlišovania. Zachytával jemné podnety, ktoré sa ponúkajú mysli. Bol si vedomý toho, že duch, ktorý vnuká myšlienky, je v počiatočnom štádiu ťažko identifikovateľný, a preto odporúčal odmietnuť všetky podnety, všetky myšlienky. Vedel totiž o zákernosti a maskovaní nepriateľa, ktorý sa usiluje vstúpiť do priestorov našej duše práve prostredníctvom podnetov na prvý pohľad šľachetných a dobrých.
V oblasti duchovného zápasu mali svoju dôležitosť i tzv. Optinskí starci. Sú známe viaceré konkrétne mená starcov žijúcich v Optinej pustovni, kde sa do istej miery ustálila charizmatická prax duchovného otcovstva – starčestvo. Vďaka nim sa dostalo na verejnosť nespočetné množstvo dobrých rád, ako rozlišovať a ako bojovať proti zlým myšlienkam. Nasledujúc tradíciu pátrov, od ktorých prebrali mnohé myšlienky, nezostali len ich bezduchými opakovateľmi, ale priniesli nové aspekty, ktoré mali aktuálny charakter a dotýkali sa súčasného človeka.

Varsonofij z Optiny (1845-1913), ktorý považoval rozlišovanie duchov za jeden z podstatných prvkov duchovného zápasu, napísal: „Myšlienky sa neobmedzujú len na to, aby prišli a odišli. Jedna myšlienka môže zničiť ľudskú dušu a druhá môže spôsobiť záhadný obrat v jeho živote.“
Starec Amvrosij (1812-1891) si všímal úzku súvislosť medzi myšlienkami a hnutiami duše. Písal: „Ak myšlienky, ktoré sa zdajú dobré a hodnotné, prinášajú zmätok a napätie, je to jasným znakom toho, že prichádzajú od zlého a v evanjeliovej reči sa nazývajú vlkmi oblečení v ovčom rúchu. Dobré a správne myšlienky dušu upokojujú, neprinášajú znepokojenie.“

Starec Makarij (1788-1860) prišiel so známou vetou: „Kde je zmätok, tam je nepriateľ našej duše. Kde je pokoj, tam je Boží duch.“
Podľa neho boj proti zlým myšlienkam má mať dva podstatné aspekty:
1. Nepodľahnúť prvým ponukám, ktoré človek vníma hneď po ich objavení.
2. Odmietnuť ich Ježišovou modlitbou.

Odporúčal, aby sa človek, ktorý je takto pokúšaný, príliš nezapodieval zlými myšlienkami, ktorým chce odolať. Prílišná koncentrácia na ne má často presne opačný účinok. Uvažovanie a analyzovanie vášnivých myšlienok ich len posilňuje. Nepomôže ich analýza, ale ich vyznanie, ľútosť a osvojenie si práve opačných hnutí duše – teda tých, ktoré nemätú, nezvádzajú človeka na zlé cesty a prinášajú pokoj. Znepokojujúce myšlienky podľa starca Makarija poukazujú na náš strach, ktorý pochádza z našej pýchy: chceme vyzerať lepšie, než akými sme v skutočnosti, a tým sa staviame do pozície pyšného farizeja v chráme, ktorého tupá spokojnosť so sebou samým spôsobila, že neodišiel domov ospravedlnený, na rozdiel od pokorného mýtnika.

Ďalšími z Optinských starcov sú Silván z Athosu (1866-1938) a starec Sofronio (1896-1993). Obaja definovali rozlišovanie a zápas proti zlým myšlienkam ako vedu, ktorej podstatou je neprijímať žiadne myšlienky. Pod pojmom „žiadne myšlienky“ mysleli všetky tie, ktoré nie sú jednoznačne nasmerované na Boha. Toto je podľa nich umenie, ktoré ovláda len málo ľudí. Podobné umenie sa viaže i na skutky človeka. Používať slová je podľa nich jednoduché, ale uskutočňovať ich je veľkolepé a namáhavé dielo, ktoré pozdvihuje človeka k nebu. Boli presvedčení o tom, že na boj proti zlým myšlienkam je potrebná úprimná modlitba. Predchádza ho. A tak opäť sa tu objavuje tendencia nielen odmietnuť zlé myšlienky, ale všetky nejednoznačné myšlienky. Ide o istú čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovať nasmerovanie našej mysle na Boha. Toto je podľa Silvána z Athosu a starca Sofronia úlohou zasvätenej osoby. Boli presvedčení o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. Pri istej príležitosti sa jeden z týchto starcov vyjadril nasledovne: Ak ti tvoja myseľ našepkáva: „Ukradni“, a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutočnosť dáš diablovi moc nad tebou samým. Ak ti tvoja myseľ našepkáva jesť až do presýtenia, a ty skutočne ješ veľa, i v takomto prípade prevzali diabli moc nad tebou. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov. Myšlienky proti blížnemu sa stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vzťahy. Srdce blížneho vníma túto moc zla, ktorej sme podriadení.“ Na konci života Sofronio hovorieval: „Čoho sa najviac obávam v budúcnosti? Ak sa nenaučíte poraziť každú zlú myšlienku, dostávate do nebezpečenstva seba i prostredie v ktorom žijete.“ V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov. Avšak títo „duchovia sú početní a mnohí z nich sú veľmi silní“.
A preto starci Silván a Sofronio ponúkajú niekoľko rád, ktoré sú istým zhrnutím ich duchovného bohatstva do niekoľkých bodov.

Prvá z nich je najjednoduchšia, ale súčasne najťažšia: neprijímať myšlienky, ktoré sú zlé. Sú presvedčení o tom, že ak sa človek pustí do dialógu so svojimi zavádzajúcimi a zlými myšlienkami, i keď im protirečí a podarí sa mu ich oddialiť, ony sa neskôr vrátia. Neustále opakujú tú istú vec, kým človeka neprivedú k hriechu. Ak tieto myšlienky dosiahnu prvý úspech, človek sa nimi zaoberá, neustále ho tlačia tým istým smerom, až dosiahnu jeho zrútenie.

Druhým silným obranným spôsobom je modlitba. Ide predovšetkým o už spomínané krátke modlitby, Ježišovu modlitbu, znak kríža, gesto alebo duchovný povzdych alebo modlitbu žalmov.

Tretím spôsobom je vykonávanie inej činnosti, ktorá zabráni prijatiu zlých myšlienok. Odporúčajú: „Ak vás napádajú vášnivé myšlienky, choďte pracovať, stretnite sa s niekým.“

Štvrtý spôsob je podľa nich najdôležitejší: pokora. „Ak vidíš, že iný duch bojuje proti tvojmu duchu, pokor sa a bitka prestane.“ Silván hovoril stále osobitným spôsobom o pokore Krista: „Človek sa má počas celého svojho života učiť z Kristovej pokory. Pokiaľ sa tomuto nenaučíme, myšlienky nenechajú našu dušu v pokoji a my sa nikdy nebude schopný modliť čistým srdcom.“
Milí priatelia, duchovný zápas je rovnako aktuálne dnes, ako bol pred stáročiami. Nechajme sa poučiť múdrosťou duchovných osobností Východu, ktorým sa podarilo hlboko vniknúť do tajomstiev duše a ducha človeka.