Benedikt XVI.: Ježiš nie je Mesiáš ašpirujúci na pozemské kráľovstvo

Aj dnes sa napriek horúcemu letnému počasiu zišlo na nádvorí Pápežského letného sídla v Castel Gandolfe viac ako štyri tisíc pútnikov z celého sveta, ktorí prišli pozdraviť Benedikta XVI. a pomodliť sa spolu s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. V tradičnom príhovore pred touto modlitbou Svätý Otec upriamil pozornosť na udalosti opísané sv. Jánom v evanjeliu dnešnej nedele.

„Drahí bratia a sestry,
evanjeliový úryvok dnešnej nedele je poslednou a vrcholnou časťou Ježišovho kázania v synagóge v Kafarnaume. Udialo sa to deň po tom, čo piatimi chlebami a dvoma rybami nasýtil niekoľkotisícový zástup ľudí. Ježiš odhaľuje význam tohto zázraku a ukazuje, že nastal čas dávnych prisľúbení. Boh Otec, ktorý mannou nasýtil hladných Izraelitov na púšti teraz posiela svojho Syna, ako Chlieb večného života. Tento chlieb je jeho telo a jeho život obetovaný za nás. Ide teda o to, aby bol prijatý s vierou, nie pohoršovaním sa nad jeho ľudskosťou. Jesť jeho telo a piť jeho krv (porov. Jn 6,54), aby v nás prebývala plnosť života. Je jasné, že táto reč nevyvolá súhlasné pokývanie hlavami. Ježiš to vie a úmyselne to takto hovorí.

Bol to kritický okamih, zlom v jeho verejnom účinkovaní. Ľudia, ale aj samotní apoštoli, ním boli očarení, keď konal zázraky. Rozmnoženie chlebov a rýb bolo tak jasným prejavom Mesiáša, že hneď potom chcel zástup vziať Ježiša a vyhlásiť ho za kráľa Izraela. Toto Ježiš nechcel a svojim dlhým kázaním uháša entuziazmus a vyvoláva u mnohých nesúhlas. Keď vysvetľuje obraz chleba potvrdzuje, že bol poslaný, aby dal svoj život a ten, kto ho chce nasledovať, musí sa k nemu pripojiť osobným a hlbokým spôsobom do takej miery, že bude účastný jeho obete lásky. Preto Ježiš pri Poslednej večeri ustanoví Eucharistiu. Aby jeho apoštoli mohli mať v sebe jeho lásku, a ako jediné telo spojené s ním pokračovať vo svete v jeho tajomstve spásy.

Keď ľudia počúvali túto Ježišovu kázeň pochopili, že on nie je tým mesiášom, ktorý by ašpiroval na pozemské kráľovstvo. Nehľadal spojencov na to, aby si podmanil Jeruzalem. Chcel tam ísť, aby zdieľal údel prorokov – dať svoj život pre Boha a pre ľudí. Tie chleby, rozdelené tisícom ľudí, nechceli vyprovokovať triumfálny pochod, ale predpovedať obetu kríža, pri ktorej sa Ježiš stane chlebom lámaným pre mnohých, telo a krv obetované ako výkupné za život sveta. Ježiš teda prednáša túto kázeň, aby zmaril ilúzie zástupu, ale aj kvôli tomu, aby učeníkov vyprovokoval k rozhodnutiu. Ako vidíme, mnohí z nich už s ním viac nechodili.

Drahí priatelia, nechajme sa nanovo očariť Kristovými slovami. On, pšeničné zrno zasiate do brázdy dejín je prvotinou nového ľudstva, oslobodeného od poškvrny hriechu a smrti. Objavme tiež krásu Eucharistie, ktorá je vyjadrením úplnej Božej poníženosti a svätosti – to, keď sa stáva malým, čiastočkou univerza, aby ho mohol celé zmieriť v láske. Nech nás Panna Mária, ktorá dala svetu Chlieb života, učí žiť v hlbokom spojení s ním.“ – js –