Spoločné posolstvo pre poľský a ruský národ

Dnešný deň vstúpi do histórie ako deň zmierenia medzi ruskou Pravoslávnou cirkvou a poľskou Katolíckou cirkvou. Predseda Konferencie biskupov Poľska arcibiskup Jozef Michalik a patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill, dnes počas prvej oficiálnej návštevy Poľska, podpísali dokument s názvom „Spoločné posolstvo pre poľský a ruský národ“. Prinášame vám jeho plné znenie:

Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou
a nepočítal ľuďom ich hriechy.
A nám odovzdal slovo zmierenia.
(2 Kor 5,19)
S pocitom zodpovednosti za prítomnosť a budúcnosť našich cirkví a národov a vedení pastierskou starostlivosťou v mene Katolíckej cirkvi v Poľsku a Ruskej pravoslávnej cirkvi sa obraciame so slovom zmierenia na veriacich našich cirkví, na naše národy a na všetkých ľudí dobrej vôle.
Vyznávajúc pravdu, že Ježiš Kristus je našim pokojom a zmierením (porov. Ef 2,14; Rim 5,11), a s vedomím povolania, ktoré nám bolo zverené v duchu Kristovho evanjelia, túžime vniesť svoj prínos do diela zblíženia našich cirkví a zmierenia našich národov.

Dialóg a zmierenie

Naše bratské národy nespája len dlhoveké susedstvo, ale tiež bohaté kresťanské dedičstvo východu a západu. Sme si vedomí, že naše dejiny a tradície spoločne vyrastajú z Kristovho evanjelia, ktoré malo rozhodný vplyv na našu identitu, duchovnú stránku a kultúru našich národov a taktiež celej Európy. S týmto vedomím vykračujeme na cestu úprimného dialógu v nádeji, že sa pričiní o vyliečenie rán z minulosti, dovolí prekonať vzájomné predsudky a nedorozumenia a posilní nás v úsilí o zmierenie.
Hriech, ktorý je hlavným prameňom všetkého rozdelenia, ľudská slabosť, individuálny aj spoločenský egoizmus a taktiež politické tlaky nás doviedli k vzájomnému nepriateľstvu, dokonca do vojny medzi našimi národmi. V dôsledku podobných okolností došlo ešte skôr k rozpadu prvotnej kresťanskej jednoty. Rozdelenie a podiel, v rozpore s Kristovou vôľou, sa stali veľkým pohoršením, preto tiež vynakladáme nové úsilie, ktoré má zblížiť naše cirkvi a národy a urobiť nás vierohodnejšími svedkami Evanjelia pre súčasný svet.
Po Druhej svetovej vojne a po bolestných skúsenostiach s ateizmom, ktorý bol vnucovaný našim národom, vstupujeme dnes na cestu duchovnej a materiálnej obnovy. Keď má byť táto obnova stála, musí sa predovšetkým uskutočniť obnovou človeka, a potom cez človeka obnovou vzťahov medzi cirkvami a národmi.
Cestou k takejto obnove je bratský dialóg. Ten má dopomôcť k lepšiemu spoznávaniu sa, k budovaniu vzájomnej dôvery a takto doviesť k zmiereniu. Zmierenie si rovnako zakladá na pripravenosti odpustiť zakúsené krivdy a nespravodlivosť. K tomu nás zaväzuje modlitba: „Otče náš... odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Vyzývame našich veriacich, aby prosili o odpustenie krívd, nespravodlivosti a všetkého zla, ktoré si navzájom spôsobili. Sme presvedčení, že je to prvý a najdôležitejší krok pre znovu vybudovanie vzájomnej dôvery, bez ktorej niet trvalého ľudského spoločenstva ani plného zmierenia.
Odpustenie neznamená jednoducho zabudnutie. Pamäť totiž tvorí podstatnú časť našej identity. Dlhujeme ju tiež obetiam minulosti, ktoré boli umučené a dali svoj život za vernosť Bohu a pozemskej vlasti. Odpustenie znamená jednako zrieknuť sa pomsty a nenávisti, mať účasť na budovaní súladu a
bratstva medzi ľuďmi, našimi národmi a krajinami, čo vytvára základ pokojnej budúcnosti.

Minulosť v perspektíve budúcnosti

Tragické udalosti 20. storočia poznačili vo väčšom alebo menšom stupni všetky krajiny a národy Európy. Bolestná skúsenosť sa dotkla aj našich krajov, národov a cirkví. Poľský a ruský národ spája skúsenosť Druhej svetovej vojny a čas útlaku zo strany totalitárnych režimov. Tieto režimy, vedené ateistickou ideológiou, bojovali proti všetkým formám náboženského prejavu a viedli zvlášť krutý boj s kresťanstvom a našimi cirkvami. Milióny nevinných priniesli obetu, o čom svedčia nespočetné pamätníky a
mohyly nachádzajúce sa v poľskej a ruskej zemi.
Udalosti našej spoločnej, často ťažkej a tragickej histórie, plodia niekedy vzájomné podozrenia či obvinenia, ktoré nedovoľujú, aby sa dávne rany zahojili.
Objektívne priznanie faktov a poukázanie na rozmery tragédie a drámy minulosti sa dnes stáva objektom záujmu historikov a špecialistov. S uznaním prijímame činnosť kompetentných komisií a skupín v našich krajinách. Vyjadrujeme presvedčenie, že ich úsilia dovolia poznať neprekrútenú historickú pravdu, dopomôžu k vyjasneniu pochybností a pričinia sa tak ku prekonaniu negatívnych stereotypov. Vyjadrujeme presvedčenie, že trvalé zmierenie ako podstata pokojnej budúcnosti, sa môže uskutočniť len na základe plnej pravdy o našej vzájomnej minulosti.
Vyzývame všetkých, ktorý túžia po dobre, trvalom pokoji a šťastlivej budúcnosti: politikov, spoločenských predstaviteľov, ľudí zaangažovaných vo vede, kultúre a umení, veriacich a neveriacich, cirkevných predstaviteľov – stále sa usilujte o rozvíjanie dialógu, podporujte to, čo umožňuje znovu vybudovanie vzájomnej dôvery a zbližuje ľudí k sebe a dovoľuje stavať budúcnosť našich krajín a národov pokojne, bez nadvlády či vojen.

Spoločne voči novým výzvam

V dôsledku politických a spoločenských zmien, na konci 20. stor. získali naše cirkvi možnosť plniť svoju evanjelizačnú misiu, a tým tiež formovať naše spoločenstvá na základe tradičných kresťanských hodnôt. Kresťanstvo vnieslo v minulých dejinách ohromný vklad vo vytváraní duchovnej tváre a kultúry našich národov. Aj dnes, v dobe náboženskej ľahostajnosti a postupujúceho sekularizmu, sa chceme podujať na to, aby spoločenský život a kultúra našich národov nezostali pozbavené morálnych hodnôt, bez ktorých niet trvalej pokojnej budúcnosti.
Prvou a najdôležitejšou úlohou pre Cirkev po všetky veky zostane ohlasovanie Kristovho evanjelia. Všetci kresťania, nie len duchovenstvo, ale aj svetskí veriaci sú povolaní, aby ohlasovali evanjelium Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a prinášali jeho dobrú novinu slovom a svedectvom vlastného života, či už osobného, rodinného alebo spoločenského.
Uznávame autonómiu vlády svetskej a cirkevnej, ale dožadujeme sa tiež spolupráce v oblasti starostlivosti o rodinu, výchovy, spoločenského poriadku a iných otázok dôležitých pre dobro spoločenstva. Chceme posilniť toleranciu a
predovšetkým brániť základné slobody na čele s náboženskou slobodou a hájiť právo prítomnosti náboženstva vo verejnom živote.
Dnes sa naše národy postavili voči novým výzvam. Pod zámienkou zachovávania zásady laickosti alebo obrany slobody sa spochybňujú základné morálne princípy vychádzajúce z desatora. Podporuje sa potrat, eutanázia, zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa pokúšajú predstaviť ako jedna z foriem manželstva, propaguje sa konzumný štýl života, odvrhujú sa tradičné hodnoty a náboženské symboly sa sťahujú z verejných priestorov.
Nezriedka sa stretávame s prejavmi nenávisti voči Kristovi, jeho evanjeliu a krížu; taktiež s pokusmi vylúčiť Cirkev z verejného života. Nesprávne chápaná laickosť naberá formy fundamentalizmu a v skutočnosti je jednou z foriem ateizmu.
Vyzývame všetkých k uznaniu neodcudziteľnej hodnoty každého človeka, stvoreného na „Boží obraz a podobu“ (Gn 1,27). V mene budúcnosti našich národov sa zastávame uznania a obrany života každej ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť. Považujeme za ťažký hriech proti životu a za hanbu súčasnej civilizácie nielen terorizmus a vojenské konflikty, ale tiež potraty a eutanáziu.
Trvalý základ každého spoločenstva tvorí rodina ako základný zväzok medzi mužom a ženou. Ako inštitúcia ustanovená Bohom (porov. Gn 1,28; 2,23-24) vyžaduje úctu a ochranu. Ona je totiž kolískou života, zdravým prostredím pre výchovu, garantom spoločenskej stability a znakom nádeje pre spoločnosť. Veď práve v rodine dozrieva človek zodpovedný za seba, za iných a za spoločnosť, v ktorej žije.
S úprimnou starostlivosťou, nádejou a láskou hľadíme na mládež, ktorú túžime uchrániť pred demoralizáciou a vychovať v duchu evanjelia. Chceme učiť mládež milovať Boha, človeka a
pozemskú vlasť a vytvárať v nich ducha kresťanskej kultúry, ktorej ovocím bude úcta, tolerancia a spravodlivosť.
Sme presvedčení, že zmŕtvychvstalý Kristus je nádejou nie len pre naše cirkvi a národy, ale takže pre Európu a celý svet. Nech On svojou láskou učiní, aby každý Poliak v každom Rusovi a každý Rus v každom Poliakovi videl priateľa i brata.
Rovnako Poliaci ako Rusi živia v sebe hlbokú úctu k Najsvätejšej Panne Márii. Dôverujúc v príhovor Božej matky zverujeme jej veľké dielo zmierenia a zblíženia našich cirkví a národov. Odvolávajúc sa na slová apoštola Pavla: „Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj“ (Kol 3,15), žehnáme všetkých v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

+ Józef
Arcibiskup Michalik
Metropolita Przemyšlu

+ Kirill
Patriarcha Moskvy
a celého Ruska

Varšava, 17.08.2012




Preklad: Jaroslav Mudroň