Dnešnú rubriku venovanú
chorým a trpiacim pripravil kňaz Žilinskej diecézy Peter Holbička
„...Všemohúci
Bože, svätú Lidvinu si povolal, aby cestou prijímania utrpenia ukazovala Tvojej Cirkvi
cestu k spáse; pre jej zásluhy nás nauč poznávať Tvoju vôľu, aby sme tak ako
ona žili príkladným kresťanským životom.“
Milovaní bratia a sestry
v Kristovi! Dnes som začal netradične modlitbou k sv. Lidvine, patrónke chorých.
U nás nie je až taká známa ako v Holansku, Rakúsku či Belgicku. Keď som uvažoval nad
utrpením, dostal sa mi do rúk jej príbeh. Uvedomil som si, že problémov sa nezbavíme
únikom, ale prežívaním Božej blízkosti.Duchovní autori uvádzajú štyri dôvody,
kedy nás bremená neťažia: Vedomie sily a dôvery, že bremeno unesiem. Kristus nás
predsa uisťuje, že nás nikdy nebude skúšať nad naše sily. Poznanie, že ťažkosti
nesieme len kúsok cesty. Náš život na zemi je v porovnaní s večnosťou skutočne krátky. Dobrovoľné
prijate bremena z lásky. Keď nesú bremeno dvaja, ťaží len na polovicu. My nesieme
svoje bremeno spolu s Kristom. Tieto štyri dôvody majú silu pre toho, kto sa o
nich presvedčil vlastnou skúsenosťou. Mňa osobne veľmi zaujala práve životná skúsenosť
spomínanej Lidviny z Holanska.
Žila v 14. storočí. V dvanástich rokoch urobila
sľub panenskej čistoty a rozhodla sa patriť len Bohu. V pätnástich rokoch sa jej na
ľade prihodil ťažký úraz a ďalších 38 rokov zostala úplne ochrnutá. Svoje utrpenie
sa naučila prijímať a obetovať za druhých pomocou rozjímania o utrpení Pána. Jej svedectvo
je aktuálne najmä pre všetkých dlhodobo chorých a trpiacich.
Život v stálych
bolestiach bol spočiatku neznesiteľný. Musela sa ešte len učiť trpezlivému prijatiu
bolestí, ale nebola toho schopná. Túžila po skorom uzdravení a hádam aj závidela zdravým
kamarátkam. Sťažovala si a hundrala, plakávala a vzdychala. Keď jej ťažký stav trval
už štyri roky a pokúšalo ju zúfalstvo, istý kňaz jej radil, aby rozjímala o utrpení
Pána Ježiša. "Vaše poslanie je obetovať sa za iných, zadosťučiniť za hriechy, ktoré
ste nespáchali. Takto budete prejavovať najvyšším spôsobom lásku," vravel jej.
Odvtedy
sa Lidvina veľkodušne ponúkla, že chce niesť bremeno ustavičného utrpenia. Boh odpovedal
na jej veľkodušnosť mimoriadnymi omilostneniami: zjavovali sa jej anjeli v ľudskej
podobe, tiež Panna Mária, ba aj Ježiš Kristus, ktorý jej vtlačil svoje stigmy, znaky
rán na rukách, nohách a boku. Na jej prosbu stigmy boli neviditeľné, ale ostala bolesť
na ich miestach. K ochrnutiu sa pripájali aj iné ťažké choroby, ako rakovina,
mor, malomocenstvo. Podľa mienky lekárov iní ľudia s takýmito príznakmi by už dávno
zomreli, ale ona akýmsi nevysvetliteľným spôsobom ostávala nažive, iba nevýslovne
trpela. V jednom období sa jej už natískala myšlienka, že ju Boh opustil. K novej
dôvere v Božiu blízkosť ju povzbudila zvláštna príhoda. Raz do jej izby vbehol
zadychčaný muž. Utekal pred iným, ktorý ho chcel zabiť. Ale jeho nepriateľ mu bol
v pätách, takže aj on pribehol do miestnosti, kde ležala chorá. Avšak čudná vec: vypytoval
sa na prenasledovaného, ktorý stál bledý pred ním. Lidvina neskrývala pravdu a povedala,
že hľadaný muž je tam. No rozzúrený prenasledovateľ ho nevidel a odbehol preč. Zachránený
muž si to nevedel vysvetliť, ale chorá v tom videla jasný Boží zásah.
Jej odovzdanosť
Kristovi s utrpením a kontemplatívny život nezostali svetu neznáme a prichádzali za
ňou mnohí pútnici. Trpezlivosť Lidviny bola podrobená tvrdej skúške opustenosti,
ako ju asi prežíval Pán Ježiš na kríži. Aj ona, keď bola na čas zbavená vnútornej
útechy, vzdychala: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!" Posilnením jej nádeje
a mysle však bolo denné prijímanie Najsvätejšej sviatosti. Zomrela v utorok po
Veľkej noci vo veku 53 rokov.
Mnohí chorí pri jej hrobe boli náhle uzdravení
a o rok bola nad hrobom postavená kaplnka. Ľudia ju pokladali za sväticu a takto si
ju uctievali aj po smrti. Pápež Lev XIII. v roku 1890 potvrdil jej úctu. Spomienku
na sv. Lidvinu, patrónku chorých, slávime 14. apríla.
Milí priatelia, utrpenie
a bolesť môže byť podobne ako modlitba či adorácia výnimočnou príležitosťou stretnúť
sa s Kristom. Svätá Lidvina svoj objav hodnoty utrpenia a obetovanie bolesti vyjadrila
známou vetou: „Keby som sa mohla uzdraviť jediným Zdravasom,
jediným Ave Maria, tak by som sa ho nepomodlila...“