2012-08-12 10:36:38

Príhovor vdp. Petra Holbičku chorým


RealAudioMP3 Dnešnú rubriku venovanú chorým a trpiacim pripravil kňaz Žilinskej diecézy Peter Holbička

„...Všemohúci Bože, svätú Lidvinu si povolal, aby cestou prijímania utrpenia ukazovala Tvojej Cirkvi cestu k spáse; pre jej zásluhy nás nauč poznávať Tvoju vôľu, aby sme tak ako ona žili príkladným kresťanským životom.“

Milovaní bratia a sestry v Kristovi!
Dnes som začal netradične modlitbou k sv. Lidvine, patrónke chorých. U nás nie je až taká známa ako v Holansku, Rakúsku či Belgicku. Keď som uvažoval nad utrpením, dostal sa mi do rúk jej príbeh. Uvedomil som si, že problémov sa nezbavíme únikom, ale prežívaním Božej blízkosti. Duchovní autori uvádzajú štyri dôvody, kedy nás bremená neťažia:
Vedomie sily a dôvery, že bremeno unesiem. Kristus nás predsa uisťuje, že nás nikdy nebude skúšať nad naše sily.
Poznanie, že ťažkosti nesieme len kúsok cesty. Náš život na zemi je v porovnaní s večnosťou skutočne krátky.
Dobrovoľné prijate bremena z lásky.
Keď nesú bremeno dvaja, ťaží len na polovicu. My nesieme svoje bremeno spolu s Kristom.
Tieto štyri dôvody majú silu pre toho, kto sa o nich presvedčil vlastnou skúsenosťou. Mňa osobne veľmi zaujala práve životná skúsenosť spomínanej Lidviny z Holanska.

Žila v 14. storočí. V dvanástich rokoch urobila sľub panenskej čistoty a rozhodla sa patriť len Bohu. V pätnástich rokoch sa jej na ľade prihodil ťažký úraz a ďalších 38 rokov zostala úplne ochrnutá. Svoje utrpenie sa naučila prijímať a obetovať za druhých pomocou rozjímania o utrpení Pána. Jej svedectvo je aktuálne najmä pre všetkých dlhodobo chorých a trpiacich.

Život v stálych bolestiach bol spočiatku neznesiteľný. Musela sa ešte len učiť trpezlivému prijatiu bolestí, ale nebola toho schopná. Túžila po skorom uzdravení a hádam aj závidela zdravým kamarátkam. Sťažovala si a hundrala, plakávala a vzdychala. Keď jej ťažký stav trval už štyri roky a pokúšalo ju zúfalstvo, istý kňaz jej radil, aby rozjímala o utrpení Pána Ježiša. "Vaše poslanie je obetovať sa za iných, zadosťučiniť za hriechy, ktoré ste nespáchali. Takto budete prejavovať najvyšším spôsobom lásku," vravel jej.

Odvtedy sa Lidvina veľkodušne ponúkla, že chce niesť bremeno ustavičného utrpenia. Boh odpovedal na jej veľkodušnosť mimoriadnymi omilostneniami: zjavovali sa jej anjeli v ľudskej podobe, tiež Panna Mária, ba aj Ježiš Kristus, ktorý jej vtlačil svoje stigmy, znaky rán na rukách, nohách a boku. Na jej prosbu stigmy boli neviditeľné, ale ostala bolesť na ich miestach.
K ochrnutiu sa pripájali aj iné ťažké choroby, ako rakovina, mor, malomocenstvo. Podľa mienky lekárov iní ľudia s takýmito príznakmi by už dávno zomreli, ale ona akýmsi nevysvetliteľným spôsobom ostávala nažive, iba nevýslovne trpela. V jednom období sa jej už natískala myšlienka, že ju Boh opustil. K novej dôvere v Božiu blízkosť ju povzbudila zvláštna príhoda.
Raz do jej izby vbehol zadychčaný muž. Utekal pred iným, ktorý ho chcel zabiť. Ale jeho nepriateľ mu bol v pätách, takže aj on pribehol do miestnosti, kde ležala chorá. Avšak čudná vec: vypytoval sa na prenasledovaného, ktorý stál bledý pred ním. Lidvina neskrývala pravdu a povedala, že hľadaný muž je tam. No rozzúrený prenasledovateľ ho nevidel a odbehol preč. Zachránený muž si to nevedel vysvetliť, ale chorá v tom videla jasný Boží zásah.

Jej odovzdanosť Kristovi s utrpením a kontemplatívny život nezostali svetu neznáme a prichádzali za ňou mnohí pútnici.
Trpezlivosť Lidviny bola podrobená tvrdej skúške opustenosti, ako ju asi prežíval Pán Ježiš na kríži. Aj ona, keď bola na čas zbavená vnútornej útechy, vzdychala: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!" Posilnením jej nádeje a mysle však bolo denné prijímanie Najsvätejšej sviatosti.
Zomrela v utorok po Veľkej noci vo veku 53 rokov.

Mnohí chorí pri jej hrobe boli náhle uzdravení a o rok bola nad hrobom postavená kaplnka. Ľudia ju pokladali za sväticu a takto si ju uctievali aj po smrti. Pápež Lev XIII. v roku 1890 potvrdil jej úctu. Spomienku na sv. Lidvinu, patrónku chorých, slávime 14. apríla.

Milí priatelia,
utrpenie a bolesť môže byť podobne ako modlitba či adorácia výnimočnou príležitosťou stretnúť sa s Kristom.
Svätá Lidvina svoj objav hodnoty utrpenia a obetovanie bolesti vyjadrila známou vetou:
Keby som sa mohla uzdraviť jediným Zdravasom, jediným Ave Maria, tak by som sa ho nepomodlila...“









All the contents on this site are copyrighted ©.