Vo svete narastá vzrušenie z očakávania zajtrajšieho otvorenia XXX. olympijských hier
v Londýne, zvyšuje sa aj napätie športovcov v olympijskej dedine. Okrem 17-tisíc olympionikov,
medzi ktorými sú aj talianski, v nej bude bývať aj ich kaplán, Mons. Mario Lusek,
ktorý je talianskym národným riaditeľom Oddelenia pre pastoráciu voľného času, turizmu
a športu. Opýtali sme sa ho, čo bude jeho úlohou počas dvoch týždňov podujatia.
„Žijem
v olympijskej dedine, v tej istej budove ako športovci a ich tréneri. Je to
niečo mimoriadne a ďakujem zato Talianskemu národnému olympijskému výboru, ktorý našiel
aj právnu formu, aby som tu mohol byť prítomný. Tento olympijský
priestor považujem za také špeciálne oratórium alebo farnosť, v ktorej si
ľudia budú môcť všimnúť túto prítomnosť, už o mne vedia a nie sú indiferentní,
naopak doceňujú to, a tak sa tento priestor stáva miestom na vytváranie priateľských
vzťahov. Nechýbajú tu momenty kultu, kňaz sa tu snaží byť nablízku,
venovať iným pozornosť, prejavovať porozumenie a udržiavať atmosféru
radosti.“
S akými očakávaniami sa športovci obracajú na svojho kaplána?
Odpovedá Don Mario Lusek: „Sú rôzne: v prvom rade je to potreba priateľského
dialógu, jednoduchej prítomnosti. Stretávame sa na najrozličnejších miestach – vo
výťahu, v jedálni, večer počas voľného času, aj počas tréningov, potom počas oficiálnych
momentov, počas liturgie, ktorú sa snažíme vtesnať do bohatého časového harmonogramu.
Voľného času je naozaj málo. Tohto roku je ďalšou zvláštnosťou – tiež
vďaka Talianskemu národnému olympijskému výboru –, že sme sa spojili
s talianskou farnosťou v Londýne, farnosťou sv. Petra, ktorú budú v tomto čase navštevovať
aj športovci, aby napr. porozprávali svoje skúsenosti, aby ostatní Taliani
žijúci v Londýne mohli mať s nimi kontakt. Je to skutočne rozšírenie horizontu, svedectvo
o identite.“
K skúsenostiam z pohľadu ľudského či psychologického kaplán
olympijských športovcov poznamenal: „Často zabúdame, že tí, ktorí sa zúčastňujú
na Olympiáde, sú mladí ako mnohí ďalší z našich mladých. Prežívajú napätia a starosti
toho veku, ale zároveň prichádzajú s veľkým batohom záväzkov, ba povedal
by som s bremenom odriekaní – tréning je akési laické odriekanie –, a majú tiež obavy
a starosti. Potrebujú oporu, správne vedenie, posilňovanie vnútorného rozmeru,
pretože vnútorný život poskytuje podporu pri fyzickej námahe, psychickom strese a
výzve, s ktorou sú títo ľudia konfrontovaní. Prvý výkon, prvý zápas je so sebou
samým, s ich vlastným prežívaním napätia, s ich vlastnými vnútornými rozpormi.V tomto zmysle sa šport mení na miesto hodnôt, pretože pestuje akúsi konsonanciu,
blízkosť a je zápasom, podobne ako duchovný život je zápasom s pokušeniami,
ktoré nás sprevádzajú v každodennom živote.“ –jk-