Komentár Jozefa Kováčika: „Život klíči vo vnútri“

19. septembra 2010 blahorečil Benedikt XVI. v Cofton Park v Birmingheme veľkú postavu Britských ostrovov, kardinála Johna Henryho Newmana. Filozof a teológ, ktorý po zrelej úvahe prešiel z anglikánskej do katolíckej cirkvi, kde sa stal biskupom a kardinálom. Tento mysliteľ už koncom 19. storočia napísal múdru vetu: „Stačí jeden pápežský dokument, či škandál kňaza alebo rehoľnej komunity, aby bola Cirkev ponižovaná, a aby sa vyrojili stovky článkov a prijímali sa proticirkevné zákony“. Možno iba toľko k tomu, čo na Slovensku prežívame. Asi najviac dráždi práve vernosť voči Svätému Otcovi. Najmasívnejší tlak bol a je práve v tom, aby sa našiel niekto, kto sa postaví proti jeho rozhodnutiu. A to je vážne. Dejiny sú v tomto neúprosné a dokazujú, že práve na tomto sa lámali i dejiny jednotlivých národov. Spomeňme svätého Tomáša Morusa, či našich súdených biskupov za socializmu. V tejto súvislosti som prednedávnom dostal ako dar od jedného z autorov knihu Krížom k svetlu. Peter Slepčan a Róbert Letz vo svojom, nebojím sa povedať, nielen obsiahlom, ale aj vynikajúcom diele, približujú osobnosť kandidáta na blahorečenie, obeť totalitného režimu, biskupa Michala Buzalku. Nie, nebola to kniha, ktorú by som, ako sa hovorí, zhltol na jedenkrát. Jej čítaniu som venoval asi dva mesiace. Postupného, pozorného čítania. Výskum v archívoch, podrobné odvolávky na historické dokumenty, súvislosti rozhodnutí. Skutočná lahôdka pre historikov, ale i odborníkov na spiritualitu. Osobitným spôsobom ma zaujal citát biskupa Buzalku v závere diela. Biskup v roku 1957 vo svojom liste písanom po latinsky, podal správu o stave Cirkvi na Slovensku na Západ. Píše v nej: „Doteraz je silná, zdravá, činná, plná radosti a potešenia pre svojich synov a svoje dcéry. Tie chirurgické zásahy, o ktorých sa vie, ju zaiste trochu oslabili… ale skúsení a vynikajúci lekári tvrdia, že po čase tieto ťažkosti budú prekonané. Naozaj celý jej organizmus je zdravý a húževnatý.” Z Buzalkových slov je cítiť optimizmus, nádej a radosť, ktoré pre neho boli charakteristické. Pod „chirurgickými zásahmi” mal na mysli väznenie biskupov, kňazov a laikov, ale dodal, že „tieto ťažkosti po čase budú prekonané“. Ťažko povedať, či preto, že pominú vonkajšie faktory prenasledovania, alebo - a to je pravdepodobnejšie - vďaka „organizmu Cirkvi”, ktorý je zdravý, húževnatý a nepoddá sa.
Mimoriadnu hodnotu má rukou dopísaná záverečná poznámka kardinála štátneho sekretára Giovanniho Ciccognaniho, ktorá hovorí, že text Pro memoria bol pripravený pre Svätého Otca Jána XXIII. „Svätý Otec vysoko chválil tohto verného služobníka a prosí Boha, aby slová, ktoré napísal v citovanom liste z roku 1957 o budúcnosti Československa, sa mohli potvrdiť. Sú dokumentom, ktorý treba uchovať s úctou,”- toľko štátny sekretár Ciccognani.
Potešiteľnou správou z diania na Slovensku je pokračovanie filmárskeho úsilia v katolíckom prostredí. Hoci v čase ekonomickej krízy prostriedkov nie je veľa, pokračuje sa aj v príprave filmových a dokumentárnych diel. V týchto dňoch sa na Slovensku i v Taliansku pripravuje zaujímavý dokumentárny film o kardinálovi Tomkovi. Mal som možnosť vidieť niektoré sekvencie natočené v Tatrách. Odľahčené i plné životných skúseností. Druhým zaujímavým dielom je natáčanie hraného filmu z produkcie LUX communication s názvom „Pán Ježiš na návšteve“ na námet nemeckého autora Franza Michaela Wiliama.
Film rozpráva príbeh očami malého chlapca, ktorý prežíva jedinečný zážitok Ježišovej prítomnosti počas prvého svätého prijímania. Sila modlitby je tu konfrontovaná s problematikou alkoholizmu v kresťanskej rodine. Láska a odhodlanosť mladej matky zachrániť rodinu dáva východisko pre silný príbeh, v ktorom príde čas aj na otcove obrátenie. Tvorivá sila, ktorá akoby potvrdzovala slová biskupa Buzalku. Existujú semienka rastlín, ktoré nezničí ani požiar. Hoci by sa zdalo, že oheň zničil všetko naokolo, semienka v pravý čas prasknú a vyklíčia. A na spálenej zemi sa objaví zeleň. Prajem vám, drahí poslucháči, aby ste si aj vy odpočinuli od hluku a zhonu. Možno pri dobrej knihe, ktorá vás posilní a vleje nádej. A neskôr možno i pri niektorom z pripravovaných filmových diel.