19. septembra 2010
blahorečil Benedikt XVI. v Cofton Park v Birmingheme veľkú postavu Britských ostrovov,
kardinála Johna Henryho Newmana. Filozof a teológ, ktorý po zrelej úvahe prešiel z
anglikánskej do katolíckej cirkvi, kde sa stal biskupom a kardinálom. Tento mysliteľ
už koncom 19. storočia napísal múdru vetu: „Stačí jeden pápežský
dokument, či škandál kňaza alebo rehoľnej
komunity, aby bola Cirkev ponižovaná, a aby sa vyrojili stovky článkov
a prijímali sa proticirkevné zákony“. Možno iba toľko k tomu, čo na Slovensku
prežívame. Asi najviac dráždi práve vernosť voči Svätému Otcovi. Najmasívnejší tlak
bol a je práve v tom, aby sa našiel niekto, kto sa postaví proti jeho rozhodnutiu.
A to je vážne. Dejiny sú v tomto neúprosné a dokazujú, že práve na tomto sa lámali
i dejiny jednotlivých národov. Spomeňme svätého Tomáša Morusa, či našich súdených
biskupov za socializmu. V tejto súvislosti som prednedávnom dostal ako dar od jedného
z autorov knihu Krížom k svetlu. Peter Slepčan a Róbert Letz vo svojom, nebojím sa
povedať, nielen obsiahlom, ale aj vynikajúcom diele, približujú osobnosť kandidáta
na blahorečenie, obeť totalitného režimu, biskupa Michala Buzalku. Nie, nebola to
kniha, ktorú by som, ako sa hovorí, zhltol na jedenkrát. Jej čítaniu som venoval asi
dva mesiace. Postupného, pozorného čítania. Výskum v archívoch, podrobné odvolávky
na historické dokumenty, súvislosti rozhodnutí. Skutočná lahôdka pre historikov, ale
i odborníkov na spiritualitu. Osobitným spôsobom ma zaujal citát biskupa Buzalku v
závere diela. Biskup v roku 1957 vo svojom liste písanom po latinsky, podal správu
o stave Cirkvi na Slovensku na Západ. Píše v nej: „Doteraz je silná, zdravá, činná,
plná radosti a potešenia pre svojich synov a svoje dcéry. Tie chirurgické zásahy,
o ktorých sa vie, ju zaiste trochu oslabili… ale skúsení a vynikajúci lekári tvrdia,
že po čase tieto ťažkosti budú prekonané. Naozaj celý
jej organizmus je zdravý a húževnatý.” Z Buzalkových slov je cítiť optimizmus,
nádej a radosť, ktoré pre neho boli charakteristické. Pod „chirurgickými zásahmi”
mal na mysli väznenie biskupov, kňazov a laikov, ale dodal, že „tieto ťažkosti
po čase budú prekonané“. Ťažko povedať, či preto, že pominú vonkajšie
faktory prenasledovania, alebo - a to je pravdepodobnejšie - vďaka „organizmu Cirkvi”,
ktorý je zdravý, húževnatý a nepoddá sa. Mimoriadnu hodnotu má rukou dopísaná
záverečná poznámka kardinála štátneho sekretára Giovanniho Ciccognaniho, ktorá hovorí,
že text Pro memoria bol pripravený pre Svätého Otca Jána XXIII. „Svätý Otec
vysoko chválil tohto verného služobníka a prosí Boha, aby slová, ktoré napísal v citovanom
liste z roku 1957 o budúcnosti Československa, sa mohli potvrdiť.
Sú dokumentom, ktorý treba uchovať s úctou,”- toľko štátny sekretár
Ciccognani. Potešiteľnou správou z diania na Slovensku je pokračovanie filmárskeho
úsilia v katolíckom prostredí. Hoci v čase ekonomickej krízy prostriedkov nie je veľa,
pokračuje sa aj v príprave filmových a dokumentárnych diel. V týchto dňoch sa na Slovensku
i v Taliansku pripravuje zaujímavý dokumentárny film o kardinálovi Tomkovi. Mal som
možnosť vidieť niektoré sekvencie natočené v Tatrách. Odľahčené i plné životných skúseností.
Druhým zaujímavým dielom je natáčanie hraného filmu z produkcie LUX communication
s názvom „Pán Ježiš na návšteve“ na námet nemeckého autora Franza Michaela
Wiliama. Film rozpráva príbeh očami malého chlapca, ktorý prežíva jedinečný zážitok
Ježišovej prítomnosti počas prvého svätého prijímania. Sila modlitby je tu konfrontovaná
s problematikou alkoholizmu v kresťanskej rodine. Láska a odhodlanosť mladej matky
zachrániť rodinu dáva východisko pre silný príbeh, v ktorom príde čas aj na otcove
obrátenie. Tvorivá sila, ktorá akoby potvrdzovala slová biskupa Buzalku. Existujú
semienka rastlín, ktoré nezničí ani požiar. Hoci by sa zdalo, že oheň zničil všetko
naokolo, semienka v pravý čas prasknú a vyklíčia. A na spálenej zemi sa objaví zeleň.
Prajem vám, drahí poslucháči, aby ste si aj vy odpočinuli od hluku a zhonu. Možno
pri dobrej knihe, ktorá vás posilní a vleje nádej. A neskôr možno i pri niektorom
z pripravovaných filmových diel.