Na ceste zmierenia katolíkov a pravoslávnych poľského a ruského národa

Nielen prosbou o odpustenie, ale pozvaním poľských a ruských veriacich, aby čítali svoju históriu v kresťanskej perspektíve a spolu sa konfrontovali s výzvami budúcnosti. Toto chce byť podstatou posolstva, ktoré 17. augusta podpíšu vo Varšave patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill a predseda Konferencie biskupov Poľska Mons. Józef Michalik. Slávnostný akt podpísania dokumentu – ako spoločného apelu na zmierenie medzi národmi – sa uskutoční pri príležitosti prvej návštevy predstaviteľa Ruskej pravoslávnej cirkvi v Poľsku od 16. do 19. augusta.
Význam dokumentu, ktorý je výsledkom stretnutí a rozhovorov počas viac ako dvoch rokov, ako aj jeho dôsledky pre budúcnosť vzťahov medzi dvoma národmi a cirkvami vysvetľuje pre poľskú katolícku agentúru Kai Mons. Henryk Muszyński. Emeritný arcibiskup Gniezna zdôrazňuje, že iniciatíva zapadá do historického kontextu, ktorý je veľmi odlišný od toho, v ktorom – v polovici 60-tych rokov – dozrelo historické posolstvo poľských biskupov nemeckému episkopátu „Odpúšťame a prosíme o odpustenie“, ktoré bolo založené na zmierení dvoch národov. Čas pre jednoduché požiadanie o odpustenie – vysvetľuje arcibiskup – ešte stále nedozrel: „Stále je príliš rozdielne vnímanie histórie a najmä nacistickej a komunistickej totality, ktoré poznačili Rusko a Poľsko v minulom storočí.“ Preto sa posolstvo nepozastavuje veľmi pri historických analýzach, ale vychádza z perspektívy viery a zdôrazňuje kresťanské korene jednoty. „Východiskovým bodom tohto procesu“ – hovorí Mons. Muszyński – „je spoločná viera, presvedčenie, že ako Cirkev sme už zjednotení v Kristovi, ktorý nám dal poslanie zjednocovať svet ako príkaz.“

Sú teda štyri indikácie posolstva na konkretizovanie tohto cieľa: zdôraznenie, že „nejde len o sekulárne zblíženie, ktoré spojí dva národy, ale aj o zblíženie bohatého kresťanského dedičstva Východu a Západu“. Na druhom mieste je „povzbudenie k vzájomnej dôvere, bez ktorej nie je jednota možná“. Ďalej je tu „výzva na vnútorné obrátenie sa k Bohu a oslobodenie sa od predsudkov, ktoré bránia vzájomnému stretnutiu“. Predovšetkým však je pozvaním k odpusteniu. „Ide o výzvu“ – zdôrazňuje Mons. Muszyński –, „ktorou sa obraciame na veriacich, ale predovšetkým na Boha, aby nám pomohol navzájom si odpustiť naše hriechy.“
Vyhlásenie povzbudzuje katolíckych a pravoslávnych veriacich aj na spoločné svedectvo v obrane kresťanských hodnôt pred rastúcim náboženským indiferentizmom a šíriacim sa sekularizmom a teda k spoločnej odpovedi na výzvy, ktorým čelia obidve cirkvi, v prvom rade je to obrana dôstojnosti ľudského života a manželstva. Dokument je výzvou adresovanou celej Európe, aby spoločne vydávala svedectvo nádeje vo vzkrieseného Krista, ktorá zaznela už v apoštolskej exhortácii Jána Pavla II. „Ecclesia in Europa“. Mons. Muszyński ju nazval základnou úlohou našich cirkví v tomto čase. –jk-