Benedikt XVI. vo Frascati: Apoštoli sú poslaní ohlasovať Božie kráľovstvo bez starosti
o to, či budú mať úspech
Dnes predpoludním Benedikt XVI. opustil svoje letné sídlo v Castel Gandolfe a vykonal
pastoračnú návštevu prímestskej diecézy vo Frascati, kde predsedal Eucharistickej
slávnosti. Diecéza Frascati je titulárnou diecézou štátneho sekretára, kardinála Tarcisia
Bertoneho, ktorý sa tiež zúčastnil na svätej omši. Na námestí pred miestnou katedrálou
sa zišlo približne 8-tisíc veriacich. Po príchode Svätého Otca privítal primátor mesta
Frascati Stefano Di Tommaso a miestny biskup Mons. Raffaello Martinelli. Svätá omša
sa začala oproti pôvodnému plánu s polhodinovým oneskorením o 10.00 hod. Medzi prítomnými
boli aj taliansky minister pre medzinárodnú spoluprácu a integráciu Andrea Riccardi
a prezidentka regiónu Lazio Renata Polverini. Vo svojej homílii, ktorou sa Svätý Otec
obrátil na miestne diecézne spoločenstvo, po úvodných pozdravoch, vyzdvihol myšlienky
liturgických čítaní dnešnej nedele:
Drahí bratia a sestry!
Som veľmi
rád, že som mohol prísť medzi vás sláviť túto Eucharistiu a podeliť sa o radosti a
nádeje, ťažkosti a námahy, ideály a túžby tohto diecézneho spoločenstva. Pozdravujem
kardinála Tarcisia Bertoneho, môjho štátneho sekretára a titulárneho biskupa tejto
diecézy. Pozdravujem vášho biskupa Mons. Raffaella Martinelliho, tiež primátora Frascati
a ďakujem mu za zdvorilé slová uvítania v mene vás všetkých. S potešením pozdravujem
pána ministra, predstaviteľov regiónu a provincie, primátora Ríma, iných primátorov
a autority, ktoré sa tu zišli.
V evanjeliu tejto nedele Ježiš posiela svojich
dvanástich apoštolov do misií (porov. Mk 6,7-13). V skutočnosti výraz „apoštoli“ znamená
práve „poslaní, vyslaní“. Ich povolanie sa naplno realizuje po Kristovom zmŕtvychvstaní
prostredníctvom daru Ducha Svätého na Turíce. Je však veľmi dôležité zdôrazniť, že
Ježiš chce hneď od začiatku zapojiť Dvanástich do svojho konania. Je to akýsi „čas
vyučovania“ v pohľade na veľkú zodpovednosť, ktorá im bude zverená. Skutočnosť, že
Ježiš volá niekoľkých apoštolov do úzkej spolupráce na svojom poslaní, ukazuje na
aspekt jeho lásky. Nepohŕda pomocou iných ľudí, ktorou môžu prispieť k jeho práci.
Pozná ich limity, ich nedostatky, ale nepohŕda nimi. Ba naopak, stavia ich do hodnosti
jeho vyslancov. Ježiš ich posiela po dvoch a dáva im inštrukcie, ktoré evanjelista
zhŕňa do niekoľkých viet. Prvá hovorí o odstupe: apoštoli nemôžu byť naviazaní na
peniaze a majetky. Potom Ježiš apoštolov upozorňuje, že nie vždy budú prijatí vľúdne.
Občas budú odmietnutí, ba niekedy môžu byť prenasledovaní. Avšak toto ich nesmie prekvapiť.
Musia hovoriť v Ježišovom mene a ohlasovať Božie kráľovstvo bez toho, aby boli ustarostení
o to, či budú mať úspech. Úspech nechávajú na Boha.
Prvé čítanie nám ukazuje
rovnakú perspektívu, a to, že tí, ktorí sú poslaní Bohom, často bývajú zle prijímaní.
Toto je prípad proroka Amosa, ktorého Boh vyslal aby prorokoval vo svätyni v Beteli,
vo svätyni izraelského kráľovstva (porov. Am 7,12-15). Amos veľmi energicky prorokuje
proti nespravodlivosti, predovšetkým zavrhuje drzosť kráľa a šľachty, drzosť, ktorá
uráža Pána a znehodnocuje slávenie kultu. Preto Amasiáš, kňaz v Beteli, prikazuje
Amosovi, aby odišiel. Ten mu odpovedá, že nie on si vybral toto poslanie, ale Pán
ho urobil prorokom a poslal ho práve tam, do Izraelského kráľovstva. Preto, či už
bude alebo nebude prijatý, pokračuje v prorokovaní toho, čo hovorí Boh a nie toho,
čo chcú počuť ľudia. Toto ostáva stále poslaním Cirkvi. Neohlasuje to, čo by chceli
počuť mocní. Kritériom poslania je pravda a spravodlivosť aj vtedy, keď im netlieskajú
a keď sú proti ľudským mocnárom.
Podobne v evanjeliu Ježiš upozorňuje dvanástich
na možnosť toho, že v niektorých oblastiach ich odmietnu. V takomto prípade majú odísť
inam, po tom, čo si pred všetkými strasú prach z nôh. Je to znak odstupu v dvoch významoch:
odstup morálny – ako keby povedali: svedectvo vám bolo ohlasované a vy ste ho odmietli;
odstup materiálny: nič sme pre seba nechceli a ani nechceme (porov. Mk 6,11). Ďalšou
veľmi dôležitou vecou, na ktorú upozorňuje evanjelium je skutočnosť, že Dvanásti sa
nemôžu uspokojiť iba s výzvou ku konverzii. Ohlasovanie musí byť spojené, podľa inštrukcií,
ktoré dal Ježiš, so starostlivosťou o chorých. Telesnou a duchovnou starostlivosťou
o chorých. Hovorí o konkrétnych uzdraveniach, hovorí o vyháňaní zlých duchov, teda
o očiste ľudskej mysle, očiste očí duše, ktoré sú zatemnené mnohými ideológiami, preto
nemôžu vidieť Boha. Nemôžu vidieť pravdu a spravodlivosť. Toto dvojité uzdravovanie
tela a duše je vždy úlohou Kristových učeníkov. Apoštolské poslanie musí byť vždy
chápané v dvoch aspektoch. V ohlasovaní Božieho slova a v prejavoch jeho dobroty prostredníctvom
skutkov lásky, služby a obety.
Drahí bratia a sestry, vzdávam vďaku Bohu za
to, že ma dnes poslal znovu ohlasovať toto slovo spásy! Slovo, ktoré je základom života
a konania Cirkvi, aj tejto cirkvi, ktorá je vo Frascati. Váš biskup mi povedal o pastoračnej
práci, ktorá mu leží na srdci, a týka sa formácie tých, ktorí majú formovať. Formácia
formátorov. Presne tak konal Ježiš so svojimi učeníkmi. Učil ich, pripravoval, formoval
aj prostredníctvom „misionárskej školy“, aby sa stali schopnými prijať apoštolskú
zodpovednosť v Cirkvi. V kresťanskom spoločenstve je toto vždy prvou vecou, ktorú
zodpovední ponúkajú. Rodičia, ktorí v rodine plnia úlohu vzdelávať svoje deti; potom
farári, ktorí sú zodpovední za formáciu v spoločenstve, ale tiež všetci kňazi v rozličných
poslaniach. Tiež veriaci laici, okrem úlohy rodičov, ktorú som spomenul, sú zapojení
do služby formácie mladých ale aj dospelých, ako zodpovední v jednotlivých cirkevných
hnutiach ako napríklad Katolícka akcia, alebo ako zamestnanci civilných a sociálnych
zariadení silno zameraných na formáciu ľudí.
Pán povoláva všetkých, rozdeľujúc
rozličné dary pre rozličné úlohy v Cirkvi. Povoláva ku kňazstvu, k zasvätenému životu
a povoláva k manželstvu a k úlohám laikov v Cirkvi a spoločnosti. Dôležité je, aby
bohatstvo darov našlo plné prijatie, osobitne zo strany mladých; a aby cítili radosť
z odpovede Bohu z celého srdca, vydajúc sa na cestu kňazstva, rehoľného života alebo
manželstva. Dve navzájom sa doplňujúce cesty, ktoré sa vzájomne osvecujú, obohacujú
a tiež spoločne obohacujú spoločenstvo. Aj panenstvo pre Božie kráľovstvo aj manželstvo
sú povolaním, Božím volaním, na ktoré sa odpovedá celým životom a na celý život. Boh
volá. Je potrebné načúvať, prijať, odpovedať. Tak ako Mária – Tu som, nech sa mi stane
podľa tvojho slova (porov. Lk 1,38).
Aj tu, v diecéznom spoločenstve Frascati
Pán veľkoryso zasieva svoje dary, povoláva nasledovať ho s veľkodušnosťou a pokračovať
dnes v jeho poslaní. I tu je potrebná nová evanjelizácia a preto vás pozývam naplno
prežívať Rok viery, ktorý začne v októbri, 50 rokov po otvorení Druhého vatikánskeho
koncilu. Koncilové dokumenty v sebe obsahujú ohromné bohatstvo v súvislosti s formáciou
nových kresťanských generácií. S pomocou kňazov, katechétov ich znovu čítajte, prehlbujte
sa v ich poznaní a usilujte sa ich uviesť do praxe vo farnostiach, spoločenstvách
i hnutiach. Nanovo objavte nádheru skutočnosti „byť“ Cirkvou, prežívajte to veľké
„my“, ktoré Ježiš sformoval okolo seba, aby ste evanjelizovali svet. „My“ Cirkev,
nikdy nie uzavretá, nie sústredená iba na seba, ale vždy otvorená a pripravená ohlasovať
Evanjelium.
Drahí bratia a sestry vo Frascati! Buďte medzi sebou jednotní
a zároveň otvorení a misionárski. Zostaňte pevní vo viere, zakorenení v Kristovi prostredníctvom
jeho Slova a Eucharistie. Buďte ľuďmi, ktorí sa modlia, aby ste ostali vždy spojení
s Kristom ako ratolesti s viničom a zároveň choďte, neste jeho posolstvo všetkým,
najmä maličkým, chudobným a trpiacim. V každom z vašich spoločenstiev sa navzájom
prijímajte v láske, nebuďte rozdelení, ale žite ako bratia, aby svet uveril, že Ježiš
žije vo svojej Cirkvi a že Božie kráľovstvo je blízko. Patrónmi Cirkvi vo Frascati
sú apoštoli Filip a Jakub, dvaja z Dvanástich. Ich príhovoru zverujem putovanie vášho
spoločenstva, aby sa obnovilo vo viere a skutkami lásky vydávalo žiarivé svedectvo.
Amen. - js -