Benedikt XVI. v poludňajšom príhovore: Život sv. Bonaventúru a jeho teológia vychádzajú z inšpirácie Ježiša Krista

Po dopoludňajšej svätej omši vo Frascati sa Svätý Otec vrátil do Castel Gandolfa. Tam ho už čakalo približne 4-tisíc pútnikov, aby sa spolu s ním pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Predtým im však adresoval tieto slová:

Drahí bratia a sestry,
V liturgickom kalendári pripadá na 15. júla spomienka na sv. Bonaventúru z Bagnoregia, františkána, učiteľa Cirkvi, nasledovníka sv. Františka z Assisi vo vedení Rádu Menších bratov. Jemu vďačíme za Františkov prvý oficiálny životopis. Na konci života sa stal biskupom tejto diecézy v Albane. V jednom zo svojich listov píše: „Vyznávam pred Bohom, že dôvodom, kvôli ktorému som si tak veľmi obľúbil život blaženého Františka, je jeho podobnosť so začiatkami a rozvojom Cirkvi“ (Epistula de tribus quaestionibus, in Opere di San Bonaventura. Introduzione generale, Roma 1990, p. 29).

Tieto slová nás privádzajú priamo k evanjeliu dnešnej nedele, ktoré nám hovorí o prvom vyslaní Dvanástich apoštolov z Ježišovej strany. „Zvolal Dvanástich – rozpráva Marek - a začal ich posielať po dvoch. ... a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat“ (Mk 6,7-9). František z Assisi po svojom obrátení dokonale uskutočňoval toto evanjelium a stal sa jedným z najvernejších Ježišových svedkov. Osobitným spôsobom mal účasť na tajomstve Kríža, bol premenený na „druhého Krista“, ako ho nazýva sám sv. Bonaventúra.

Život sv. Bonaventúru i jeho teológia vychádzajú z inšpirácie Ježiša Krista. Túto Kristovu centralitu nachádzame v druhom čítaní dnešnej sv. omše (Ef 1,3-14), v slávnom hymne Listu sv. Pavla Efezanom, ktorý začína takto: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“. Apoštol ukazuje ako sa uskutočnil tento plán požehnania v štyroch pasážach, ktoré začínajú výrokom „v Ňom“, vzťahujúcim sa na Ježiša Krista. „V Ňom“ si nás Otec vyvolil ešte pred stvorením sveta; „v Ňom“ máme vykúpenie prostredníctvom jeho krvi; „v Ňom“ sme sa stali dedičmi, určenými byť na „chválu jeho slávy“; „v Ňom“ tí, čo veria Evanjeliu, dostanú pečať Ducha Svätého.

Tento Pavlov hymnus v sebe zahŕňa víziu dejín, ktorú sv. Bonaventúra pomáhal šíriť v Cirkvi: Kristus je stredom celej histórie, garantuje i jej novosť a obnovu každej epochy. Boh v Kristovi povedal a daroval všetko, a pretože On je nevyčerpateľným bohatstvom, Duch Svätý nikdy neprestane zjavovať a uskutočňovať jeho tajomstvo. Práve preto Kristovo dielo i dielo Cirkvi nikdy neupadá, ale vždy napreduje.
Drahí priatelia, prosme Pannu Máriu, ktorú budeme zajtra oslavovať ako Pannu z Hory Karmel, aby nám pomáhala veľkodušne odpovedať, tak ako sv. František a Bonaventúra, na Pánovo volanie ohlasovať jeho evanjelium spásy slovom, ale predovšetkým i životom. - aj -