Zamyslenie P. Milana Bubáka k 15. nedeli v Cezročnom období
Zamyslenie P. Milana
Bubáka SVD na Pätnástu nedeľu v Cezročnom období s názvom Neber nič, len
seba samého!: Evanjelium nasledujúcej, pätnástej, nedele nám nastoľuje
jeden problém. Totiž o rozoslaní apoštolov píše nielen evanjelista Marek, ale aj Matúš
a Lukáš. Avšak v týchto troch textoch je rozdiel. Zoznam vecí, ktoré si učeníci môžu
na cestu so sebou vziať, sa líši. Čo je u jedného dovolené, u iného evanjelistu to
dovolené nie je. Čo je teda možné si so sebou vziať a čo nie naozaj? Aký bol skutočný
zoznam vecí, ktoré si učeníci mali, alebo naopak nemali, so sebou brať? Keď sa
však na vec pozrieme hlbšie, zistíme, že problém tu vlastne nie je. V skutočnosti
Ježišovi vôbec nešlo o to, čo si jeho učeníci so sebou nemali brať. Išlo mu v prvom
rade o to, čo si so sebou na svojej misijnej ceste nesmeli zabudnúť zobrať. Čo to
bolo? No predsa oni sami. Žiaden z nich nemal zabudnúť zobrať so sebou na misijnú
cestu predovšetkým seba samého. Dnes by Ježiš zoznam vecí, ktoré nemáme so sebou
brať, asi trocha rozšíril. Napríklad povedal by: neber si mobil, alebo notebook, alebo
projektor, či auto. No vieme, že mnohí misionári toto všetko so sebou berú. Hrešia
teda? Hrešili v Ježišovej dobe tí, ktorí si na cestu zobrali sandále, alebo palicu,
alebo šaty? Mali isť nahí, alebo bosí? To asi sotva. Pointa je teda takáto: „Zober
si čo chceš, ak to potrebuješ, no prosím ťa, nenahradzuj ničím z toho, čo si so sebou
zoberieš, seba samého. Zober predovšetkým seba samého takého, akým si sa stal, keď
si sa stretol s evanjeliom. Seba samého, zmeneného Božím slovom. Seba ovplyvneného
evanjeliom. Ostatné veci ti môžu byť na úžitok, ale nesmú zastrieť teba.“ Pozrime
sa teraz na zoznam niektorých vecí, ktorý sa uvádza v evanjeliách u Marka, Matúša
a Lukáša Ježiš a skúsme skúmať, čo mohol mať Ježiš na mysli, keď nám povedal, aby
sme tieto veci nebrali so sebou na misijnú cestu. Mám však jeden návrh! Skúsme sa
na misiu pozrieť trocha užšie: napríklad, ako na cestu k druhému človeku, povedzme
– ak si ešte mladý a hľadáš si budúcu manželku –, potom ako cestu k nej, alebo k svojim
priateľom vo všeobecnosti, kolegom v práci či spolužiakom. Ono je to to isté, evanjelium
nám hovorí nielen o misiách, pri ktorých šírime evanjelium, ale vlastne o ceste do
srdca iného človeka. Ježiš vraví, že máš ísť bez palice. Čo symbolizuje palica?
Palica slúži ako opora. Človek, ak sám nevládze, sa opiera o palicu. Ježiš hovorí
„neber palicu“. Neber si oporu. Choď len ty sám bez nej. Palica symbolizuje veci mimo
nás, o ktoré sa mnohí z nás opierame: tituly, statusy, postavenie, funkcie. Mnohí
z nás, keby sme nemali tituly, nevieme, kto sme. Ľudia nás volajú pán doktor, pán
farár, pán inžinier. Keby sme toto nemali, čím by sme boli? Čo by som bol bez svojho
titulu? Čo by som ľuďom ponúkol? Bol by som ešte pre nich cenný? Mnohí z nás máme
radi novinové správy o sebe samých alebo inú propagandu. Čo by som bol bez nich? Ja
však mám cenu aj bez palice. Ak som pretvorený evanjeliom, toto je veľká hodnota.
Neberme teda palicu. Berme len seba samých. Sv. Filip Neri pochádzal z Florencie
zo schudobneného šľachtického rodu. Keď odchádzal z domu do sveta, otec mu vraj dal
na cestu na papieri vypísaný rodokmeň jeho predkov. Pochádzal totiž zo schudobneného
šľachtického rodu. Poradil mu, aby to ukázal v pravej chvíli na pravom mieste, že
mu to iste pomôže. Filip to síce z úcty k svojmu otcovi zobral, no nakoniec to hodil
z mosta do rieky Arno, ktorá prechádza cez Florenciu. Povedal si: „Ja predsa sám musím
dokázať, že čosi v sebe mám. Nepotrebujem na to papiere, ani rodokmeň!“ Inými slovami
nepotrebujem palicu. Keď máš ísť bez palice, znamená to, že hoci sa budeš usilovať
i o tituly, i o postavenia... týmto všetkým nikdy nebudeš nahrádzať seba samého. Ak
si na nič, titul ti nepomôže, ani postavenie, ani hodnosť. Ty sám musíš ísť k ľuďom.
Bez kapsy: Kapsa slúži ako zásobáreň vecí. Človek si v nej berie na cestu potreby.
Koľko ich však bude potrebovať? Nevie. A preto si zoberie toho do zásoby radšej viac.
A tak sa stáva sebestačný a posadnutý: či bude mať dosť. Neber kapsu. Buď odkázaný
na druhých. Nech ti dajú. Budú radi, keď ti budú môcť dať. Ty sa síce pokoríš, pretože
byť odkázaný je pokorujúce, ale to nevadí. Ľudia ťa príjmu s väčšou láskou, keď uvidia,
že aj ty potrebuješ ich, nielen oni teba. Ak by si bol sebestačný, potom by si si
napríklad sadol za stôl, ktorý by ti prestreli, no jedol by si svoje jedlo, lebo:
„veď ja mám svoje!“ Vieme si predstaviť, čo by to asi spôsobilo. Ďalším aspektom
je nemať v kapse dokonca ani plány. Plány v tom zmysle: že ja idem k ľuďom s hotovou
vecou. Idem im dávať veci, ktoré som si už vopred pripravil a naplánoval. Nie som
pripravený na žiadne prekvapenia, ani modifikácie mojich plánov. Všetko je pevne dané
vopred. Nie, nemaj plány. Stretni sa s ľuďmi niekde na polceste. A stretnutie s iným
človekom, obráti nielen jeho, ale aj teba. Priprav sa na to. Priprav sa na modifikáciu
svojich plánov. Bez peňazí: Peniaze sú symbolom skrytého bohatstva. Bohatstvo,
ako polia, domy, autá je viditeľné. Ale peniaze nie sú viditeľné. Niektorí majú peniaze
ako rezervu: že si môžu za ne kúpiť všetko. Naozaj? Dá sa kúpiť za peniaze priateľstvo,
blízkosť, vzťah k ľuďom? Peniaze sú tiež symbolom moci. Neber si ich. Choď len ty
sám, bez peňazí. Bez dvojo šiat: Hovorí sa „šaty robia človeka“. Tak to hovorí
príslovie. Naozaj? Sú medzi nami mnohí tí, ktorí si obliekajú šaty, alebo používajú
kozmetické prípravky nie na znak potreby, ale aby čosi zakryli. Aby si dali masku.
Dnešný módny priemysel robí šatmi dokonca triky. Keď je niekto napríklad pri sebe,
nemal by si obliekať biele odevy alebo vodorovne prúžkované. Šaty môžu zakryť, čo
by malo byť odkryté, ale zamaskovať, čo by sa malo vidieť. Nedávaj si masku! Ži v
pravde. Zober len seba samého. Buď „v nahote“ tým, čím si. To ponúkni ľuďom. Bez
sandál: V Písme je zmienka o tom, ako si Mojžiš zobul obuv na mieste, na ktoré išiel
(Ex 3,5). Bol to prejav toho, že to miesto rešpektuje ako sväté. Taký má byť aj postoj
misionára, ktorý ide k iným ľuďom, alebo k inému človeku. Keď sa približuješ k iným
ľuďom musíš si vyzuť obuv, pretože toto miesto je sväté... a je tu nebezpečenstvo,
že svojou obuvou pošliapeš sny druhého človeka. Pristupuj k inému s úctou, jemne a
s rešpektom. Misionár je človek, ktorý prijal Božie kráľovstvo, a ktorý ho túži
odovzdať ďalej bez zdražovania a priamo a bezodkladne. Alebo presnejšie, misionár
je človek, ktorý odovzdáva seba samého iným; seba samého pretvoreného zvesťou o Božom
kráľovstve. Totiž odovzdávať len seba samého, nie je vždy to, čo od teba ľudia chcú.
Poznáme veľa ľudí, ktorí odovzdávajú iným seba samých takých, akými sú, a ľudia z
toho nie sú šťastní. Mnohí ľudia sú otravou a bremenom pre iných. Keď tu hovoríme
o odovzdávaní seba samých, myslíme tu – ako sme si to povedali v úvode – na seba samých,
ktorí sme pretvorení Božím slovom: v prítomnosti ktorých sa iní cítia dobre, z ktorých
sála láska, svätosť, radosť, pokoj. Isté príslovie hovorí: „Ľudia zabudnú na to,
čo si im povedal. Zabudnú i na to, čo si pre nich urobil. No nikdy nezabudnú, ako
sa cítili v tvojej prítomnosti.“ A presne o toto, milí priatelia ide. Nech nám Boh
v tomto úsilí žehná.