Pápež o sv. Benediktovi: z krízy k znovuzrodeniu

Cirkev dnes slávi sviatok sv. Benedikta, patróna Európy. Svätý Otec, ktorý vložil svoj pontifikát pod jeho ochranu, venoval tomuto svätcovi z Nursie a zakladateľovi západného mníšstva generálnu audienciu 9. apríla 2008. Vyzval vtedy veriacich nasledovať jeho radu „nedávať prednosť ničomu pred Kristom” a vďaka tomu vyjsť z temnej noci dejín.
Z krízy k znovuzrodeniu: takto môžeme charakterizovať životnú púť Benedikta z Nursie na základe slov Svätého Otca. Narodil sa v r. 480, štyri roky po páde Západorímskej ríše, v čase, keď spoločnosť prechádzala z blahobytu do biedy. Benediktov prínos nespočíval v ukazovaní prstom, ale začal od premeny samého seba. Ani nie dvadsaťročný sa utiahol do jaskyne v blízkosti Subiaka, aby premohol – ako hovorí pápež – tri základne pokušenia každej ľudskej bytosti: „pokušenie sebapresadzovania a túžby stavať seba do stredu, pokušenie zmyselnosti a napokon pokušenie hnevu a pomsty. Benedikt bol totiž presvedčený, že len po víťazstve nad týmito pokušeniami bude schopný povedať niečo užitočné druhým v núdzi. Keď svoju dušu takto upokojil, bol schopný dokonale kontrolovať poryvy vlastného ja a stať sa tvorcom pokoja vôkol seba.“

„Ja, ale nie viac len ja (čo je parafráza citátu sv. Pavla: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“) vyjadruje základnú formulu kresťanskej existencie“. Až keď Ježiš žije v nás, môžeme „pretvárať svet“. Benedikt sa nechal premeniť Bohom prostredníctvom modlitby – toho živého kontaktu s Kristom: „Hovorí, že ‛modlitba je v prvom rade aktom počúvania’ (Regula sv. Benedikta, Prol. 9 – 11), ktoré vzápätí treba premeniť na konkrétnu činnosť. „Pán očakáva, že každý deň odpovieme svojimi skutkami na jeho svätú náuku,“ (Prol. 35).“
Modlitba predchádza čin: „Ora et labora“. Takto vytvárali benediktíni novú európsku spoločnosť a obnovovali hospodárstvo, remeslá a obchod. V utiahnutosti uchovávali a odovzdávali ďalej kultúru – tak kresťanskú ako aj pohanskú.
Jeden človek, ktorý umiestnil Krista do stredu svojho života ako cestu skutočnej sebarealizácie, po tom, ako zmenil seba samého, menil ostatných, ba celý svet. Dnes, Európa – vysvetľuje Svätý Otec – potrebuje politické a ekonomické riešenia na prekonanie krízy. Je to však v prvom rade kríza identity a kríza hodnôt. Aby sme „vytvorili novú a trvalú jednotu“, potrebujeme hlavne „obnovu etickú a duchovnú, ktorá bude čerpať z kresťanských koreňov kontinentu; inak sa nedá rekonštruovať Európa“: „Bez tejto životnej miazgy zostane človek vystavený nebezpečenstvu, že podľahne dávnemu pokušeniu chcieť sa sám zachrániť – čo je utópia, ktorá - ako na to poukázal Ján Pavol II. – v Európe 20. storočia v rozličných podobách spôsobila „bezprecedentný úpadok bolestných dejín ľudstva” (Insegnamenti, XIII/1, 1990, s. 58).“