Komentár Jozefa Kováčika: O ovocí, ktoré nehnije

Štvrtkový komentár pripravil hovorca KBS Jozef Kováčik:

Kresťania žijúci vo Svätej Zemi na Palestínskom území majú voľný deň v piatok. Ten je totiž posvätným dňom moslimov. Sú tam menšinou a tak rešpektujú právny poriadok daný územím. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorý sme pred dvomi týždňami oslávili, pripadá tradične na štvrtok. No v mnohých farnostiach sa procesie spojené s oslavou Eucharistického Krista konajú na Slovensku v nedeľu. Pastoračný dôvod je zrejmý – aby sa na procesii mohlo zúčastniť viac ľudí.

Práve na slávnosť Božieho Tela som bol na miestach, kde Ježiš vzal chlieb, lámal a dával... A v piatok ma prekvapila veľká procesia Božieho Tela v uliciach Betlehema. Hoci je to mesto, kde žije veľká skupina kresťanov, nečakal som procesiu ulicami medzi mešitami. Žiadna provokácia, žiadne násilie. Hoci bol pre moslimov posvätný deň a mešity boli otvorené, procesia kresťanov prechádzala ulicami bez napätia či policajných kordónov. Až sa mi to ťažko chcelo uveriť. Bol to okamih dôstojnej, pokojnej a slávnostnej cesty toho, ktorý nás prišiel zachrániť. Keby to tak mohlo byť všade tam, kde žijú kresťania a moslimovia bok po boku. No smrť afrických kresťanov, ktorí zomierajú vo vlastných chrámoch dôsledkom atentátov náboženských šialencov, je mementom. Betlehemská procesia však nádejou. Zabíjanie kresťanov v Afrike i dôstojná procesia v Betleheme nebudú top správami pre médiá. Pre nás však pozvánkou k modlitbe- prosebnej i ďakovnej.

Počas uplynulých týždňov som so záujmom sledoval jedno veľké mediálne fiasko. Na farebný dúhový pochod, ktorému médiá venovali obrovský priestor, sa podľa organizátorov chystali 2 tisícky ľudí. Tí istí organizátori nešikovne deklarovali, že pozvánky rozoslali do viacerých štátov, aby im prišli pomôcť vyzerať naozaj masívne. Nakoniec podľa nadhodnotených údajov prišlo do Bratislavy necelých tisíc ľudí. Z nich bolo naozaj veľa práve zo zahraničia. Ak by išlo o hocijaké iné podujatie, komentátori by si boli podali tieto fakty s veľkým apetítom. Takéto fiasko tu totiž dlho nebolo. Svedčí to však čím ďalej tým viac o snahe implementovať na Slovensko niečo, čo ani zďaleka nie je tak, ako sa predstavuje. Tí, ktorí sa venujú problematike manipulácie, dokázali dešifrovať hneď niekoľko známych praktík manipulácie verejnej mienky. Sústavnej a plánovanej. A práve tí, ktorí by mali byť odborníkmi na jej odhaľovanie, teda novinári, sa nechávajú sami na ňu naladiť a propagovať. Vrcholom arogancie je však i tak postoj veľvyslancov krajín, kde by si za takúto aktivitu doma vyslúžili tvrdé sankcie.

Jednou z najčastejšie používaných techník manipulácie je výroba tzv. vhodného nepriateľa. Najúčinnejšie je, ak ho navonok zosobníme a hovoríme o ňom ako o osobe – Cirkev nesúhlasí, náboženstvo hovorí, Vatikán tvrdí – na základe dôkladného zmiešania minulej a dnešnej reality, množstva predsudkov a celkového nastavenia spoločnosti možno potom prostredníctvom mediálnej masáže dosiahnuť identifikáciu s údajnou obeťou: táto manipulácia má za úlohu hlavne navodiť podprahový pocit, že ak máme spoločného nepriateľa, máme aj spoločné ciele. Jediným odporcom pre médiá sa tak stala Cirkev, nie zdravý rozum. Aj preto je potrebné vždy vhodne voliť formu akcie a rekacie a nie sa bezhlavo nechať nalákať do kritiky, ktorá je vodou na mlyn tým, ktorí ju vyhľadávajú. Tá im totiž umožňuje prezentovať sa ako obeť.

Ale aby sme sa v letnom teple venovali aj iným témam. Jednou z tých pozitívnych a pre mnohých možno prekvapivých bola aj správa z Talianskeho Bari. Pri ceste na letisku, keď som sa vracal zo San Giovanni Rotondo, kde prebiehali oslavy 10. výročia svätorečenia Pátra Pia, som stretol kardinála Zenona Grocholewského, prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu. Na kongrese v Bari hodnotili Rok kňazov. Štatistiky boli veľmi zaujímavé a povzbudivé. Napriek mohutným atakom súvisiacim s pedofilnými škandálmi sa ukázalo, že súčasné zdôrazňovanie krízy povolaní v médiách, sa nezhoduje so štatistickými údajmi, ktorými disponuje Cirkev. Faktom je, že medzi rokmi 2000 – 2010 vzrástol počet duchovných vo svete zo 405-tisíc na 413-tisíc, medzi ktorými sú aj stáli diakoni v počte 35-tisíc. Takýto nárast je najväčším za minimálne 50 rokov. Ďalším prekvapivým ukazovateľom je fakt, že rastie počet tých, ktorí prosia Benedikta XVI. o návrat do kňazského stavu. V priebehu kňazského roka požiadalo o návrat do kňazskej služby 460 kňazov, pričom v ostatných rokoch sa čísla pohybujú rádovo v desiatkach.
Prajem vám, milí poslucháči, aby prežívanie primičných svätých omší i vítanie novokňazov, či nových kňazov vo farnostiach bolo pre vás dôvodom na nádej a vďaku, že Boh na človeka nezabúda.