Benedikt XVI. navštívil región Emilia Romagna

Benedikt XVI. dnes predpoludním navštívil Rovereto di Novi, jedno z miest regiónu Emilia Romagna, najviac postihnutých zemetraseniami 20. a 29. mája. Krátkou dvojhodinovou návštevou chcel Svätý Otec vyjadriť svoju blízkosť obyvateľom postihnutým touto prírodnou katastrofou. Po prílete na športové ihrisko v San Maríno di Carpi v provincii Modena si Svätý Otec prehliadol tzv. „červenú zónu“. Potom sa na námestí stretol s obyvateľmi mesta, kde po privítaní zo strany prezidenta regiónu Emilia-Romagna a kardinála Caffarru predniesol príhovor:

Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za vaše prijatie!
Od prvých dní, ako vás postihlo zemetrasenie stojím blízko pri vás skrze modlitbu a záujem o situáciu. Avšak keď som videl, že sa skúška stala ešte ťažšou, cítil som, že musím prísť osobne medzi vás. Ďakujem Bohu, že mi to umožnil!

S pohnutím teraz stojím medzi vami a mysľou a srdcom objímam všetky oblasti a obyvateľov, ktorých postihlo zemetrasenie, osobitne rodiny a spoločenstvá, ktoré oplakávajú svojich mŕtvych. Nech ich Pán príjme do svojho pokoja. Chcel som navštíviť všetky spoločenstvá, aby som bol medzi nimi osobne a konkrétne, ale sami viete, aké by bolo náročné uskutočniť to. Avšak v tejto chvíli chcem, aby ste všetci, v každej oblasti pocítili, že pápežovo srdce je blízko pri vašom srdci a chce vás potešiť, ale tiež povzbudiť a podporiť. Pozdravujem pána ministra, zástupcu vlády, šéfa Civilnej ochrany a cteného Vasca Erraniho, prezidenta regiónu Emilia-Romagna, ktorému zo srdca ďakujem za slová, ktoré vyslovil v mene civilných autorít a inštitúcií. Chcem tiež poďakovať kardinálovi Carlovi Caffarrovi, arcibiskupovi Bologne za jeho milé slová, z ktorých vychádzala sila vašich sŕdc, ktoré nemajú praskliny, ale sú hlboko spojené vo viere a v nádeji. Pozdravujem a ďakujem bratom biskupom a kňazom, predstaviteľom viacerých náboženských a sociálnych inštitúcií, poriadkovým zložkám a dobrovoľníkom. Je dôležité ponúknuť konkrétne svedectvo solidárnosti a jednoty. Ďakujem predovšetkým dobrovoľníkom za toto veľké svedectvo.

Ako som vám už povedal, pocítil som nutnosť prísť medzi vás, aj keď iba na chvíľu. Aj keď som bol v Miláne, na začiatku tohto mesiaca na Svetovom stretnutí rodín, chcel som sa cestou zastaviť a navštíviť vás a moja myseľ často bola pri vás. Vedel som, že odhliadnuc od materiálnych škôd, ste boli skúšaní aj na duchu v dôsledku veľkých otrasov. Rovnako aj zo straty niektorých budov, ktoré boli symbolmi vášho kraja, medzi nimi viaceré kostoly. Tu v Roverete di Novi, pri zrútení kostola, ktorý som pred chvíľou navštívil, zahynul don Ivan Martini. Vzdávajúc česť jeho pamiatke, pozdravujem osobitným spôsobom vás, drahí kňazi a všetkých spolubratov, ktorí preukazujete – ako tomu bolo v iných ťažkých chvíľach dejín tohto regiónu – vašu veľkodušnú lásku voči Božiemu ľudu.

Ako viete, my kňazi – ale aj rehoľníci a viacerí laici – sa denne modlíme takzvaný „Breviár“, ktorý obsahuje Liturgiu hodín, modlitbu Cirkvi, ktorá poznačuje celý deň. Modlíme sa žalmy, ktoré po sebe nasledujú v určitom poriadku, platnom v Katolíckej cirkvi po celom svete. Prečo vám to hovorím? Pretože som v týchto dňoch počas modlitby 46. žalmu čítal slová, ktoré sa ma dotkli: „Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morské padali.” (Ž 46, 2-3). Koľko krát som to čítal? Nespočetne veľa krát! Už 61 rokov som kňazom! Avšak v určitých chvíľach, ako je táto, tieto slová veľmi zasiahnu, pretože sa dotýkajú živého, oživujú skúsenosť, ktorú teraz prežívate vy, a tí ktorí sa modlia zdieľajú s vami. Ale tieto slová žalmu sa ma nedotýkajú iba preto, že používajú obraz zemetrasenia, ale predovšetkým preto, že ukazujú na náš vnútorný postoj tvárou v tvár ničivej sile prírody. Ukazujú postoj veľkej istoty založenej na pevnej a nepohnuteľnej skale, ktorou je Boh. My „sa nebojíme, hoci by sa chvela zem“ – hovorí žalmista – pretože „Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení“.

Drahí bratia a sestry, tieto slová sa zdajú byť v kontraste so strachom, ktorý nevyhnutne prichádza pri skúsenosti, akou je tá, ktorú ste zažili. Je to okamžitá reakcia, ktorá môže zasiahnuť veľmi hlboko, keď tento fenomén trvá dlhšie. V skutočnosti však žalm nehovorí o takomto druhu strachu, ktorý je prirodzený, a istota, o ktorej hovorí nie je istotou „superľudí“, ktorých sa normálne city nedotýkajú. Istota, o ktorej hovorí, je istota viery, pri ktorej môže prísť aj strach a úzkosť – ktoré zakúsil aj Ježiš – ale pri všetkom strachu a úzkosti je tu istota, že Boh je s nami. Tak ako dieťa môže počítať s mamou a otcom, pretože sa cíti milované a chcené za každých okolností. Tak isto je to s nami vo vzťahu k Bohu. Malí, krehkí, ale istí v jeho rukách, teda zverení do jeho lásky, ktorá je pevná ako skala. Túto lásku vidíme v ukrižovanom Ježišovi, ktorý je zároveň znamením utrpenia, bolesti a lásky. Je zjavením Boha ako lásky, zjednoteným s nami až po najväčšie poníženie.

Na tejto skale a s touto pevnou nádejou môžeme stavať a obnovovať. Taliansko bolo po vojne znovu postavené zo sutín – nie len materiálnych – istotne aj vďaka prijatej pomoci, ale predovšetkým vďaka viere mnohých obyvateľov, ktorých viedol duch pravej solidárnosti a vôle darovať budúcnosť rodinám, budúcnosť slobody a pokoja. Vy ste obyvateľstvo, ktoré si vážia všetci Taliani kvôli vašej ľudskosti a spoločenskosti, kvôli pracovitosti a dobrosrdečnosti. Toto všetko je v tejto situácii vystavené skúške. Ona však nemôže zasiahnuť to, čím ste ako obyvateľstvo, vaše dejiny a vašu kultúru. Nakoniec zostaňte verní vášmu povolaniu bratského a jednotného obyvateľstva a budete všetkému čeliť s trpezlivosťou a odhodlaním, odmietajúc pokušenia, ktoré sú žiaľ spojené s takýmito chvíľami bolesti a núdze.
Situácia, ktorú práve prežívate, vyniesla na svetlo jeden aspekt, ktorý chcem, aby bol vždy prítomný vo vašom srdci: nie ste sami a neostanete sami! V týchto dňoch, uprostred toľkej skazy a bolesti ste mohli vidieť a cítiť, ako mnoho ľudí prichádza, aby vám vyjadrili blízkosť, solidaritu a lásku. Toto všetko prostredníctvom konkrétnych znakov a pomoci. Moja prítomnosť medzi vami je jedným z týchto znamení lásky a nádeje. Keď som hľadel na vašu krajinu, pocítil som hlboké pohnutie zoči-voči toľkým ranám, ale tiež som videl mnoho rúk, ktoré vám ich chcú spoločne vyliečiť. Videl som, že život znova začína, chce znova začať so silou a odvahou a toto je najkrajším a najžiarivejším znamením.

Z tohto miesta chcem dôrazne apelovať na inštitúcie a každého občana, aby napriek súčasným ťažkostiam, boli ako dobrý samaritán v evanjeliu, ktorý neobchádza toho, kto potrebuje pomoc, ale s láskou sa k nemu skláňa, pomáha, ostáva mu nablízku a dáva mu všetko, čo ten núdzny potrebuje (porov. Lk 10,29-37). Cirkev vám je a bude nablízku svojou modlitbou a konkrétnou pomocou skrze svoje organizácie, osobitným spôsobom cez Caritas, ktorá zabezpečí opravu spoločných farských inštitúcií.Drahí priatelia, žehnám vás všetkých a každého osobitne a nosím vás s láskou vo svojom srdci. – js –