Príhovor kardinála Jozefa
Tomka s názvom Ešte o rodine
V mesiaci júni (2012) sa v Miláne odohralo
v poradí už siedme Svetové stretnutie rodín, na ktorom sa zúčastnil asi milión ľudí,
ako aj pápež Benedikt XVI. Také stretnutia sa konajú každé tri roky, posledné bolo
vo Valencii, v Španielsku a Sv. Otec ohlásil už miesto budúceho v severoamerickom
meste Philadelphii.
Na milánskom stretnutí mal Benedikt XVI. niekoľko prejavov,
ktorými zdôraznil kresťanské a ľudské chápanie rodiny. Poukázal na dôležitosť rodiny
pre celú ľudskú spoločnosť, najmä keď zvolal: „Niet budúcnosti ľudstva bez rodiny“.
Také tvrdenie sa môže zdať samozrejmé a čisto rečnícke, ale ono bolo a je potrebné
v našej dobe, aby otriaslo naším vedomím a svedomím. Dnes si musíme uvedomiť, že rodina
je v nebezpečenstve z rôznych strán. Kde niet zriadených rodín, tam niet dobre vychovaných
detí, ba niet vôbec detí a teda niet budúcich generácií. Ako povedal Benedikt XVI.,
„rodinu treba znovu objaviť ako základnú hodnotu ľudského spoločenstva“, čiže základnú
bunku ľudstva.
Na rodinu doliehajú dnes veľké ťažkosti. Súčasná hospodárska
kríza privádza so sebou každodenné problémy, ako udržať rodinu. Prehnaný individualizmus,
alebo skôr egoizmus, pôsobí rozkladne v srdci rodinného súžitia. K tomu sa pridružujú
nové názory, ktoré sa predstavujú ako novodobá kultúra života, ale sú skôr kultúrou
smrti, lebo popierajú úlohu rodiny ako službu životu a núkajú k tomu umelé oplodňovanie
a podobné rušivé zasahovanie do genetických pochodov. Na Slovensku povážlivo stúpla
rozvodovosť, ktorá ohrozuje takmer každé manželstvo. Sú tu tiež nové teórie, ktoré
popierajú prirodzený rozdiel medzi mužským a ženským pohlavím; ten rozdiel je vraj
spôsobený výchovou. Preto sa už aj v medzinárodných dokumentoch pretláča pojem „gender“-„rod“
namiesto „pohlavie“. Cieľ je zrovnoprávniť homosexuálne súžitia dvoch osôb toho istého
pohlavia s prirodzenou rodinou. Z tých teórii a kruhov pochádza útok na podstatu rodiny.
K tomu si stačí pripomenúť paródiu a frašku homosexuálneho „manželstva“ počas júnového
bratislavského sprievodu „gay pride“. Aj v iných štátoch homosexuálne skupiny vyvíjajú
veľký mediálny a iný tlak, aby im zákony zaručili rovnaké práva ako má normálna rodina.
Oni samozrejme neposkytujú spoločnosti nijakú službu, lebo neplodia deti. K tomu pristupuje
odpor mladých proti každému trvalému záväzku a známe tvrdenie: “Načo sú nám papiere,
hlavne že sa máme radi“. V takom vrcholne individualistickom poňatí sa rodina zužuje
na voľné súžitie dvoch osôb a upiera sa jej dôležitosť pre spoločnosť.
Všetky
spomínané skutočnosti priam nútia všetkých ľudí, aby si uvedomili podstatu rodiny
a objasnili, čo vlastne rodina je. Rodina sa týka celého ľudstva a každého človeka,
bez ohľadu na jeho náboženskú príslušnosť. Katolícka viera robí teda službu všetkým
ľuďom, keď obhajuje zásady, ktoré sú vpísané do samej ľudskej prírody. Tým viac by
si mali veriaci uvedomiť podstatné znaky rodiny, a to aj vo svetle a za pomoci Kristovej
náuky. Stačilo by vziať do rúk knižočku Benedikta XVI., „Pravda o rodine“, alebo apoštolskú
exhortáciu Jána Pavla II. „Rodinné spoločenstvo“. Základné poučky možno nájsť aj v
„Katechizme katolíckej Cirkvi“. Aj prejavy terajšieho pápeža Benedikta XVI. na Svetovom
stretnutí rodín v Miláne sú veľmi užitočné.
Nie je teda zbytočné položiť si
otázku, čo vlastne rodina je. Je to spoločenstvo lásky a života, založené na manželstve
medzi mužom a ženou. Ako tvrdí, najmä pre veriacich, Katechizmus, „muž a žena spojení
v manželstve tvoria so svojimi deťmi rodinu“. To sú podstatní členovia a hlavné prvky
rodiny. Nemôže sa nazývať a nie je rodinou súžitie dvoch mužov, alebo dvoch žien.
Také spoločenstvá si nemôžu nárokovať na také spoločenské a zákonné práva aké má rodina.
Treba rázne odmietať pokusy im také práva prisúdiť pod rôznymi názvami. Nie je rodinou
ani spoločenstvo muža a ženy len za cieľom spoločného podnikania, športovej činnosti
a podobne. Rodina je spoločenstvo muža a ženy so zvláštnym poslaním a cieľom.
Osobitnú
pozornosť si vyžaduje už spomenutá výzva Benedikta XVI. v Miláne: „Treba nám znovu
objaviť rodinu ako hlavné bohatstvo ľudstva“. Treba sa oprieť o pozorovanie ľudskej
prirodzenosti, o skúsenosť nahromadenú v rozličných kultúrach, aj o biblické chápanie
rodiny. Pýtame sa teda, odkiaľ pochádza v mužovi a žene prirodzená túžba spojiť sa
v spoločenstve lásky a manželského spolužitia? Je rodina iba sociálny zvyk, alebo
výsledok hospodárskych záujmov? Pôvod a dejiny lásky, ktorá vedie k manželstvu a rodine
sa vlastne začínajú stvorením človeka: „Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu.
Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku“ (Rodinné spoločenstvo,
11). Od Boha teda pochádza rozdielnosť pohlavia; sám Stvoriteľ dal mužovi a žene
rozdielne vlastnosti, aby sa navzájom dopĺňali telesne, psychicky i duševne, aby sa
navzájom obohacovali ako osoby. „Manželská láska predstavuje úplnosť, v ktorej dostávajú
miesto všetky zložky osobnosti: požiadavky tela i pudu, sily zmyslov a citov, túžby
ducha a vôle“ (Rodinné spoločenstvo, 13).
Táto láska sa dáva do služby
života a ľudstva. Z nej sa rodí a rozmnožuje rodina, užšia, ale aj tá širšia ľudská
rodina. Z plnej a zodpovednej lásky manželov sa rodí dieťa. Život, ktorý dávajú novej
generácii, manželia nemajú od seba, dostali ho od rodičov a tí od ich predchodcov
až po ich Stvoriteľa. Ľudský život je koniec-koncov dar, Boží dar. Preto je nedotknuteľný
tak pre rodičov ako aj pre štát. Preto je neprípustný potrat, aj sterilizácia, aj
eutanázia. Práve rodina je „prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní
k darovaniu seba v láske a v darovaní života“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2207). Rodina
je v Európe v kríze, ktorá zasahuje aj Slovensko. Štát má povinnosť chrániť rodinu,
pomáhať jej a zabezpečiť jej podmienky na život a uplatnenie práv. Lebo naozaj, bez
rodiny niet budúcnosti ľudstva. Ani budúcnosti národa!