Kardinál Vegliò o našej spoločnej zodpovednosti za osudy utečencov

„Umrieť pre nádej“ – je názov ekumenickej modlitbovej vigílie za migrantov a utečencov. V stredu 20. júna, práve v deň, ktorý je od roku 2000 vyhlásený OSN za Svetový deň utečencov, ju organizovala Komunita sv. Egídia, ďalej Centro Astalli, spolu s Federáciou evanjelických cirkví Talianska, nadáciou Migrantes, národnou pobočkou Caritas Italiana a Asociáciou kresťanských pracujúcich (ACLI).

Len v roku 2011 počas cesty, ktorej cieľom malo byť dosiahnutie Európy, prišlo o život 2000 ľudí. Za nich a za mnohých ďalších utečencov, ktorí sa vrhajú do nebezpečenstva ohrozenia života, aby unikli pred hladom a prenasledovaním, bola obetovaná modlitbová pobožnosť, ktorú v Bazilike Santa Maria in Trastevere viedol kardinál Antonio Maria Vegliò, predseda Pápežskej rady pre migrantov a cestujúcich.

Nedávna tragédia v Canale di Otranto, kde prišlo o život sedem migrantov, „nás musí viesť k zamysleniu sa nad tým, čo sa deje okolo nás“, povedal v homílii. Dramatický scenár týchto riskantných a strastiplných ciest pokračuje aj na pôde Európy, a to preto, ako zdôraznil predseda vatikánskeho dikastéria zaoberajúceho sa touto problematikou, lebo „vlády mnohých krajín reagujú na príchod utečencov a žiadateľov o azyl reštriktívnou politikou a znižovaním humanitárneho štandardu so zámerom sťažiť ich vstup na územie krajiny”. Kardinál poukázal tiež na to, že tieto osoby utekajúce pred násilím alebo biedou – v prevažnej väčšine ženy a deti – sú vystavené riziku vydať sa do rúk trafikantov s ľuďmi. V tomto kontexte zopakoval výzvu pápeža, „aby boli rešpektované ľudské práva utečencov a žiadateľov o azyl, aby sa čoskoro mohli stretnúť so svojimi najbližšími“. Ak sa chceme zjednotiť s Kristom, musíme byť zajedno s tými, čo sú odsunutí na okraj spoločnosti, poznamenal kardinál Vegliò a svoj príhovor ukončil výzvou, že „každý z nás musí na túto situáciu reagovať“.

K významu modlitbovej vigílie predseda Cetra Astali páter Giovanni La Manna SJ, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol:

„Vigília bola spomienkou na osoby, ktoré boli donútené zanechať svoju rodnú krajinu a ich život skončil za dramatických okolností na mori. Nikdy sa nedozvieme ani skutočné číslo obetí pokusov prejsť púšťou. Títo ľudia nám pripomínajú, predovšetkým tým, čo majú povinnosť vládnuť nad týmto fenoménom, aby si otvorili oči a neboli indiferentní voči pomoci ľuďom donúteným k úteku, aby im bolo umožnené dosiahnuť v niektorej z krajín, ktoré sú signatármi Ženevského dohovoru, svoje právo na politický azyl.“ -jk-