Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

V dnešný deň slávi celá Cirkev slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Počiatky osobitnej úcty k Ježišovmu Srdcu siahajú do 12. storočia k sv. Anzelmovi a sv. Bernardovi. Medzi veľkých ctiteľov v dejinách Cirkvi patrili napr. sv. Gertrúda, sv. Alber Veľký, sv. Katarína Sienská, bl. Peter Faber či sv. František Saleský. Po zjaveniach Božského Srdca rehoľníčke Margite Márii Alacoque vo francúzskom Paray-le-Monial v 2. polovici 17. storočia sa táto úcta začala vzmáhať. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú. V roku 1920 ju pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätú. Pri príležitosti stého výročia zavedenia tohto sviatku, vydal pápež Pius XII. encykliku s názvom „Haurietis Aquas“ (Čerpajte vodu), v ktorom vysvetľuje teológiu úcty k Božskému Srdcu. Súčasný pápež Benedikt XVI. v jednom z poludňajších príhovorov Anjel Pána zasa pripomenul, že „v srdci Spasiteľa si uctievame Božiu lásku k ľudstvu, jeho vôľu spasiť celý svet, jeho nekonečné milosrdenstvo.“
Pri zjaveniach sv. Margite Márii Alacoque Pán Ježiš tým, ktorí zbožne uctievajú jeho Srdce dal niekoľko prisľúbení, sú nimi:

Všetky milosti potrebné ich stavu;
Pokoj v rodinách;
Potechu vo všetkých protivenstvách;
Ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti;
Požehnanie na všetky podujatia;
Žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov;
Horlivosť vlažným dušiam;
Horlivým dušiam pokrok v dokonalosti;
Požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca;
Kňazom milosť pri práci na spáse duší;
Tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom;Tí, čo si vykonajú pobožnosť deväť prvých piatkov po sebe, dosiahnu milosť kajúcnosti, že nezomrú bez Ježišovej milosti, ani bez prijatia sviatostí a Jeho srdce bude útočišťom v hodine smrti. – js –