Komentár Mons. Mariána Gavendu: Aby ľudia spolu hovorili

Pri vedľajšom stole dve kamarátky hlučným smiechom sprevádzali svoje čerstvé zážitky. Nebolo neslušné a bolo nemožné nepočúvať ich. „Predstav si, dala som si zas chat rande, dohodli sme sa na večeri. Keď som ho videla, prešla mi chuť. Trápne, nevedela som sa dočkať konca. Až keď zaplatil a odchádzali sme, povedal že tie ruže vo váze sú pre mňa...“.
Hoci technológie umožnili nové spôsoby komunikácie len pred pár rokmi, stali sa tak samozrejmou súčasťou života ako noviny či telefón. O čo ide v prípade chatu? Spýtajme sa počítača. Keď zadáte do vyhľadávacieho programu tieto štyri písmenká, za 0,16 sekundy vám ponúkne približne dve a pol miliardy odkazov. Asi na desiatom mieste wikipedia ponúka jeho krátku definíciu: „Chat (ľudovo aj pokec) je vedenie rozhovoru v reálnom čase (často postupne s väčším počtom ľudí) pomocou internetu a počítača.“

Čo to znamená v praxi sa dozviete a si otvoríte prvé odkazy zo spomínaných dvoch a pol miliardy. Odkaz prvý, zvýraznený ružovým pozadím: „Flirtovanie cez chat - Chceš flirtovať a nemáš s kým? Vyber si partnera u nás, pošli SMS.“ Hneď pri otvorení sa ako ukážka objaví séria fotografií. A hneď pri kliknutí na prvú z nich (označenú Raich, Trenčín (59 rokov) čítate: „Stretnem spriaznenú dušu, akčného, sympatického, charizmatického muža, ako sa hovorí, do koča i do voza? Naučila som sa usmievať cez slzy. Chcem žiť a stretnúť lásku, ktorá ma nesklame“. Vrátite sa späť a kliknete nasledujúci odkaz: „Pokec - je najväčšia komunita na Slovensku. Za deň sem príde viac ako 500.000 ľudí. Ideálne miesto, kde sa zoznámiť s novými ľuďmi alebo sa porozprávať so svojimi priateľmi. a pokecaj s priateľmi.“ Ďalší odkaz: „Náhodný chat - je skvelý spôsob ako spoznať nových ľudí, zabaviť sa alebo len zahnať nudu. Princíp náhodného chatu spočíva v tom, že Vám bude náhodne vybratý chatovací partner, pričom chatujete ako úplne anonymní používatelia. Rozhodnutie prezradiť svoje osobné údaje iným používateľom je výhradne na Vás.“

Toľko nám o chate hovorí chat sám. Ako vidno zo státisícov užívateľov a miliónov denných návštev aj na malom Slovensku, tento nový fenomén nemožno podceňovať. Ešte raz si teda kladieme otázku o čo ide, tento raz z duchovného pohľadu. „Aby ľudia spolu hovorili“ – znel pred pár rokmi reklamný slogan vplyvného mobilného operátora. Pomáhajú nové technológie naozaj viac spolu hovoriť? Čo hovoria svojim rýchlym a nesmiernym rozšírením sa? Vo svojej podstate hovoria najmä to, že človek bol stvorený na Boží obraz a túto stopu v ňom nemožno potlačiť. Boha robí Bohom komunikácia, vzťah lásky medzi Otcom a Synom, ktorý si však božské osoby nevyjadrujú písomne ani telefonicky, ani chatom, ale osobne, teda prostredníctvom osoby Ducha Svätého, ducha božskej i každej ostatnej komunikácie. Ľudia, počnúc malým deťmi, nalepení celé hodiny na internete, facebooku či s mobilom na ušiach teda odrážajú túžbu po komunikácii, bez ktorej by človek nebol človekom. Odrážajú však aj neschopnosť komunikovať. Neraz to vyzerá ako hanblivý chlapec, ktorý sa spoza plota prizerá hre svojich kamarátov. Ľudia, najmä mladí, skôr iba používajú komunikačné prostriedky, než komunikujú. Skutočná komunikácia je medzi osobou a osobou, keď otváram svoje vnútro a vnímam vnútro druhého, hoci by som práve hovoril len o počasí. Skutočná komunikácia nie je len výmena informácií.

Diabol bol ľudovo nazývaný „Božia opica“. Je zlodej, ktorý sa snaží poslúžiť si všetkým, čo Boh vložil do srdca človeka a obrátiť to proti nemu i proti jeho Stvoriteľovi. Dnes najmä to najbožskejšie, túžbu po komunikácii. „Diskrétne, dostupne, lacno“ je hlavný slogan mnohých chatových portálov. Teda neosobne, lacno. Aj nasýtiť svoju túžbu po dialógu, aj pritom neisť s kožou na trh. Skrývať sa so svojou skutočnou tvárou, neraz predstierať a klamať, vodiť druhého za nos, využiť. A zároveň za to zaplatiť chytráckym manipulátorov ľudských túžob. Je to ako droga. Čím viac jej človek podlieha, tým väčšiu túžbu po šťastí v ňom prebúdza a súčasne ho robí čoraz prázdnejším a neschopným akéhokoľvek vzťahu i šťastia.

Ak má však niekto sklon k moralistickej kritike, nech skúsi na deň odložiť mobil a odpojiť internet. Veľmi rýchlo zistí, kde všade mu nové komunikačné technológie poskytujú neoceniteľné služby. Práve kresťanstvo ponúka cestu, aby sa médiá, aj najnovšie komunikačné prostriedky stali naozaj prostriedkami a to prostriedkami skutočnej komunikácie, ktorá môže byť len osobná. Slogan „aby ľudia spolu hovorili“ sa mení len na „aby hovorili“. Práve ono „spolu“ sa vytráca a práve to treba do komunikácie vrátiť. Ako?

Najhlbší dialóg, ktorý stál na počiatku môjho bytia, je dialóg medzi Bohom a mojim najhlbším „ja“, srdcom mojej bytosti. Bežne sa udržiava a vyjadruje modlitbou, tichou meditáciou, spontánnym „rozprávaním sa s Bohom“. Modlitba vovádza človeka opäť do najhlbšieho jadra komunikácie, pomáha mu nájsť seba samého a uzdravuje jeho schopnosť komunikovať s druhými. Cirkev je svojou podstatou spoločenstvo tých, ktorých v spojení s Kristom spájajú tie najhlbšie putá. Spoločenstvo konkrétnych ľudí s konkrétnymi vzťahmi.
Duchovný život a život spoločenstva teda súčasne ponúkajú účinný liek na jedno z najradikálnejších ohrození človeka. Sú tu aj preto, „aby ľudia spolu hovorili“.