2012-06-12 17:52:52

Benedikt XVI. otvoril stretnutie Rímskej diecézy


Pápež Benedikt XVI. včera večer v Bazilike sv. Jána v Lateráne otvoril výročné Cirkevné stretnutie Rímskej diecézy, ktorého témou je: „Nanovo objavujme krásu krstu“. Z jeho príhovoru vo forme Lectio Divina prinášame niekoľko myšlienok týkajúcich sa sviatosti krstu:

Eminencia, drahí bratia v kňazskej a biskupskej službe,
drahí bratia a sestry!
Počuli sme, že posledné slová nášho Pána na tejto zemi, ktoré povedal svojim učeníkom boli: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Choďte, učte všetky národy a krstite ich. Prečo pre toho, kto chce byť učeníkom nestačí poznať učenie o Ježišovi a poznať kresťanské hodnoty? Prečo je potrebné byť pokrstený? Toto je témou nášho uvažovania, aby sme pochopili realitu a hĺbku Sviatosti krstu.
Prvý pohľad nachádzame, keď pozorne čítame Pánove slová. Výber výrazu „v mene Otca“ v gréckom texte je veľmi dôležitý. Pán hovorí „eis“ a nie „en“ teda nie „v mene Trojice“ – ako napríklad keď hovorí zástupca prefekta: „v mene“ prefekta; veľvyslanec hovorí „v mene“ vlády. Nie. Hovorí: „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ teda akési ponorenie do mena Trojice; byť priradený k menu Trojice. Je to vyjadrenie Božieho bytia a nášho bytia. Bytie ponorené do Trojičného božstva. Otec, Syn a Duch Svätý. Tak ako sa napríklad vo sviatosti manželstva dve osoby stávajú jedným telom, stávajú sa novou jedinečnou skutočnosťou s jediným a novým menom.

Pán nám pomohol ešte viac pochopiť túto skutočnosť pri svojom rozhovore so saducejmi o vzkriesení. Saduceji uznávali jedine kánon piatich Mojžišových kníh Starého zákona. V nich sa nehovorí o vzkriesení, preto teda odmietali zmŕtvychvstanie. Ježiš práve z týchto Piatich kníh poukazuje na skutočnosť zmŕtvychvstania: Vy neviete, že Boh sa nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba? Teda Boh vyberá týchto troch a v jeho mene sa stávajú tieto tri osoby Božím menom. Aby sme pochopili kto je tento Boh, musíme najprv vidieť tieto osoby, ktoré sa stali Božím menom, boli ponorené do Boha. Vidíme teda, že každá je v Božom mene, je ponorená do Boha a žije kvôli Bohu – hovorí Pán – nie je to Boh mŕtvych ale živých, a ak je Bohom týchto troch osôb, je Bohom živých. Živí sú živými, pretože sú v Božej pamäti a v jeho živote.
Toto sa deje pri našom krste. Stávame sa pričlenenými k Božiemu menu takým spôsobom, že sme súčasťou tohto mena a Jeho meno sa stáva našim menom a my môžeme svojim svedectvom – tak ako tí traja v Starom zákone – byť Božími svedkami, znamením o tom, kto je tento Boh, menom tohto Boha. Teda samotný fakt byť pokrstenými znamená, že sme spojení s Bohom. Jedinečným, novým spôsobom patríme Bohu, sme ponorení do samotného Boha. S pohľadom na túto skutočnosť, môžeme hneď vidieť dôsledky. Prvým je to, že Boh už viac nie je pre nás vzdialený, už to nie je skutočnosť, o ktorej vedieme dialóg či existuje alebo neexistuje – my sme v Bohu a Boh v nás. Priorita a ústredné miesto Boha v našom živote je prvým dôsledkom krstu. Na otázku „Existuje Boh?“ je odpoveď: „Existuje a je s nami, táto Božia blízkosť je centrom nášho života, toto bytie v Bohu už nie je akási vzdialená hviezda ale realita môjho života“. Toto by malo byť prvým dôsledkom, a preto my sami by sme mali vnímať túto Božiu prítomnosť a žiť skutočne v jeho prítomnosti.

Druhým dôsledkom je to, že nie my sa robíme kresťanmi ale Boh nás nimi robí. Stať sa kresťanom nie je vec, ktorá vychádza z môjho rozhodnutia. „Ja sa teraz stanem kresťanom“. Samozrejme, že aj moje rozhodnutie je nevyhnutné, ale je to predovšetkým Božia činnosť so mnou. Nie ja sa urobím kresťanom, ale som prijatý Bohom, Boh ma berie za ruku a odpovedajúc svojim „áno“ na túto Božiu činnosť sa stávam kresťanom. Stať sa kresťanmi, je v určitom zmysle pasívne. Toto je pasívna skutočnosť byť kresťanom. Tak ako si sám nedávam život, ale život je mi daný. Nenarodil som sa preto, že som sa urobil človekom, ale narodil som sa, pretože byť človekom mi bolo darované. Takže aj to byť kresťanom mi bolo darované a toto pasívum sa v mojom a našom živote stáva aktívnym. V tomto stávaní sa kresťanmi Božou činnosťou je zahrnuté tajomstvo kríža, kde iba umierajúc svojmu egoizmu, zabúdajúc na seba samého sa môžem stať kresťanom.

Tretím elementom, ktorý sa otvára pri tejto vízii je, že spolu s ponorením do Boha som spojený s bratmi a sestrami, pretože v Bohu sú všetci ostatní a ak ja som vytiahnutý zo svojej uzavretosti, ak som ponorený do Boha, som ponorený do spoločenstva s inými. Krst neznamená iba akýsi akt, ktorý je iba „o mne“. Je to vždy spojenie so všetkými ostatnými, je to bytie v jednote a spolupatričnosti s celým Kristovým telom, s celým spoločenstvom jeho bratov a sestier. Pri našom byť kresťanmi musíme vždy pamätať na to, že krst včleňuje do spoločenstva, a takto rúca moju izolovanosť.Nakoniec sa vráťme k Ježišovým slovám, ktoré hovoril saducejom, že Boh je Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba, teda, že oni nie sú mŕtvi. Ak sú Boží, sú živí. Chce sa povedať, že krstom, ponorením v Božom mene sme už aj my ponorení do nesmrteľného života. Budeme žiť navždy. Inými slovami, krst je prvou etapou vzkriesenia. Ako Jakub, Izák a Abrahám sa stali Božím menom a sú živí, tak aj my v Božom mene, začlenení do Božieho mena sme živí nesmrteľným životom. Krst je teda prvým krokom nesmrteľnosti, je to vstup do nezničiteľného Božieho života. – js –







All the contents on this site are copyrighted ©.