Benedikt XVI. Pápežskej cirkevnej akadémii

„Pápež počíta aj s vami pri vykonávaní svojho univerzálneho úradu.“ Týmito slovami sa dnes predpoludním prihovoril Benedikt XVI. zástupcom Pápežskej cirkevnej akadémie. Okrem jej prezidenta Mons. Beniamina Stellu bolo na výročnej audiencii v Sále pápežov prítomných aj 40 reprezentantov z radov vedenia, pedagógov, spolupracovníkov a študentov. Pápežská cirkevná akadémia, založená v roku 1701 opátom Pietrom Garagnim, je prestížnou inštitúciou, ktorá pripravuje svojich študentov na diplomatické služby pri Svätej Stolici, na Vatikánskom štátnom sekretariáte, ako aj na apoštolských nunciatúrach v rôznych krajinách sveta. Svätý Otec sa v úvode príhovoru obrátil práve na absolventov, pre ktorých sa blíži deň nástupu do služby v zastupiteľstvách Svätej stolice po celom svete.

„Pápež sa spolieha aj na vás, že mu budete nápomocní pri výkone jeho univerzálneho poslania. Povzbudzujem vás, aby ste sa nebáli začať misiu, ktorá vás čaká, pevne a odhodlane v oddanosti tomu, ktorý vás od nepamäti pozná a ktorý vás povolal do spoločenstva s jeho Synom Ježišom Kristom (porov. Kor 1,9). Vernosť Boha je kľúčom a prameňom našej vernosti a oddanosti. Dnes by som rád upriamil vašu pozornosť práve na túto čnosť, ktorá dobre vyjadruje špecifické puto medzi pápežom a jeho priamymi spolupracovníkmi, ako v Rímskej kúrii, tak aj na pápežských zastupiteľstvách. Vzťah, ktorý má korene v podstate kňazstva, a potom sa špecifikuje v osobitosti poslania zvereného každému z vás v službe Petrovmu nástupcovi. V biblickom kontexte je vernosť predovšetkým Božím atribútom. Boh sa dáva poznať ako ten, kto zostáva navždy verný zmluve, ktorú uzavrel so svojím ľudom, napriek jeho nevere. Pretože je verný, garantuje, že privedie dokonca svoj plán lásky a preto je hoden dôvery. Toto je Boží spôsob nato, ako naopak v človeku vzbudiť schopnosť byť verným. Táto čnosť vernosti – aplikovaná na človeka – je pevne zviazaná s nadprirodzeným darom viery a stáva sa vyjadrením jej skutočnej pevnosti u toho, kto položil základy svojho života na Boha.”

V tomto duchu Svätý Otec prítomných povzbudil, aby bol ich osobný vzťah ku Kristovmu nástupcovi súčasťou ich spirituality. Ide o prvok vlastný každému katolíkovi, ale o to viac každému kňazovi. Pre tých, ktorí pracujú v službách Svätej stolice, má mať tento vzťah špecifický charakter od chvíle, keď dávajú do služby Petrovho nástupcu veľkú časť svojej energie, svojho času a každodenného nasadenia. Je to vážna zodpovednosť, ale tiež osobitý dar, ktorý sa s odstupom času prejaví na prehĺbení vzťahu s pápežom, na vnútornej dôvere, prirodzenom spolucítení, čo je možné vyjadriť aj slovom vernosť, oddanosť.

„Oddanosť Petrovi sa prejavuje najmä v oddanosti tým, ku ktorým ste poslaní. Robí vás tlmočníkmi jeho starostlivosti o Cirkev. Preto musíte podporovať vzťah hlbokej úcty, pravého priateľstva k cirkevným spoločenstvám, ku ktorým ste poslaní. Usilovať sa o získavanie a prehlbovanie poznatkov o ich kultúre, o cirkevných dejinách, aby ste dokázali oceniť ako Božia milosť pôsobí v každom ľude a národe.“
„Drahí priatelia,“ – dodal Svätý Otec v závere príhovoru pred udelením požehnania – „v miere, v akej budete oddaní, budete aj hodní dôvery. Vieme nakoniec, že oddanosť, ktorá sa prežíva v Cirkvi, nie je slepou lojalitou, pretože je prežarovaná vierou v Ježiša, ktorý povedal: «Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev» (Mt 16,18). Prispievajme všetci svojím podielom kráčajúc touto cestou, a to takým spôsobom, aby sa na nás mohli v onen deň vzťahovať slová evanjelia «Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána » (porov. Mt 25.21).“ -jk-