Benedikt XVI.: Z Milána vyšiel do sveta odkaz nádeje podporený konkrétnymi skúsenosťami
Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa Benedikt XVI vo svojej katechéze počas Generálnej
audiencie vrátil k návšteve Milánskej arcidiecézy a 7. svetovému stretnutiu rodín.
Pútnikom z celého sveta zhromaždeným na námestí povedal:
Drahí bratia a sestry, „rodina,
práca a sviatok“ – to bola téma siedmeho Svetového stretnutia rodín, ktoré sa pred
niekoľkými dňami konalo v Miláne. Ešte stále mám pred očami i v srdci obrazy a dojmy
z tejto nezabudnuteľnej a nádhernej udalosti, ktorá premenila Miláno na mesto rodín
– rodinných buniek prichádzajúcich z celého sveta, spojených radosťou z viery v Ježiša
Krista. Som veľmi vďačný Bohu za to, že nám dal zažiť toto stretnutie „s“ rodinami
a „pre“ rodiny. Vo všetkých, čo ma po tieto dni počúvali, som našiel úprimnú ochotu
prijímať „Evanjelium rodiny“ a vydávať o ňom svedectvo. Áno, pretože niet budúcnosti
ľudstva bez rodiny; predovšetkým, čo sa týka mladých: na to, aby sa naučili hodnotám,
ktoré dávajú zmysel ľudskej existencii, potrebujú sa narodiť a vyrastať v spoločenstve
života a lásky, ktoré sám Boh určil pre muža a ženu.
Stretnutie s mnohými
rodinami z rozličných kontinentov bolo pre mňa príležitosťou navštíviť aj milánsku
arcidiecézu, po prvý raz v úrade Petrovho nástupcu. Prijali ma tam s veľkou vrúcnosťou,
za čo som hlboko vďačný – kardinálovi Angelovi Scolovi, kňazom a všetkým veriacim,
ako aj primátorovi mesta a civilným autoritám. Mohol som zblízka zažiť vieru ambroziánskeho
ľudu, činnú v láske a bohatú na históriu, kultúru i ľudskosť. Na námestí pred milánskym
Dómom, ktorý je symbolom a srdcom celého mesta, sa uskutočnilo prvé stretnutie tejto
intenzívnej, trojdňovej pastoračnej návštevy.
Nemôžem zabudnúť na vrúcne objatie
davu Milánčanov a tiež účastníkov 7. svetového stretnutia rodín: toto objatie ma sprevádzalo
počas celej návštevy, ulicami plnými ľudí. Dlhý rad oslavujúcich rodín sa zjednotil
v intenzívnej účasti na myšlienke solidárnosti a lásky, ktorú som hneď na začiatku
zdôraznil, mysliac na tých, čo potrebujú našu pomoc a potechu, na tých, čo musia čeliť
mnohým starostiam, predovšetkým na rodiny, ktoré zasiahla ekonomická kríza a na ľudí,
ktorých prednedávnom postihlo silné zemetrasenie. Pri tomto prvom stretnutí s mestom
som sa chcel predovšetkým prihovoriť srdcu ambroziánskych veriacich, aby som ich povzbudil
žiť vieru osobnej a spoločnej skúsenosti, súkromne i verejne, aby dokázali napomáhať
autentickému rastu „blahobytu“ – počnúc od rodiny, ktorú treba znovu objaviť ako základnú
hodnotu ľudského spoločenstva. Socha Panny Márie, ktorá s naširoko roztvorenými rukami
stojí na vrchu milánskeho Dómu, akoby s materinskou láskou objímala všetky rodiny
Milána i celého sveta!
Miláno mi potom venovalo jedinečný a krásny pozdrav
jedného z najsugestívnejších a najkrajších miest v celom meste – divadla La Scala,
kde boli napísané dôležité stránky histórie celej krajiny, inšpirované veľkými duchovnými
hodnotami a ideálmi. V tomto chráme hudby, noty Deviatej Symfónie Ludwiga van Beethovena
prepožičali zvuk kráse univerzality a bratstva, ktoré Cirkev neustále predkladá národom
v hlásaní evanjelia. A práve tohto kontrastu medzi ideálmi a drámami, ku ktorým došlo
v histórii ľudstva, ako aj ľudskej potreby Boha, ktorý zdieľa naše trápenia, som sa
dotkol na konci koncertu, venujúc ho bratom a sestrám, ktorých postihlo zemetrasenie.
Zdôraznil som, že v Ježišovi z Nazareta je nám Boh stále nablízku a znáša s nami aj
utrpenie. Na konci tohto intenzívneho umeleckého a duchovného momentu som sa zmienil
o rodine tretieho tisícročia, pripomínajúc, že práve v rodine človek prvý raz spoznáva,
že nie je stvorený na to, aby žil uzavretý do seba, ale vo vzťahu k druhým; a práve
v rodine sa v srdci človeka zapaľuje svetlo pokoja, ktoré tak veľmi potrebujeme, aby
osvecovalo náš svet.
Na druhý deň, v Dóme plnom kňazov, rehoľníkov, rehoľných
sestier a seminaristov, v prítomnosti mnohých kardinálov a biskupov, čo prišli do
Milána z rozličných krajín sveta, modlil som sa dennú modlitbu breviára podľa ambroziánskej
liturgie. Pri tej príležitosti som zdôraznil hodnoty celibátu a zasväteného panenstva,
ktoré boli tak drahé svätému Ambrózovi. Celibát a panenstvo sú v Cirkvi žiarivými
znakmi lásky k Bohu a k blížnym; lásky, ktorá vychádza z intímneho vzťahu s Kristom
v modlitbe a nachádza svoje vyjadrenie v úplnom sebadarovaní sa.
Okamihom
mimoriadneho nadšenia bolo stretnutie na štadióne „Meazza“, kde som zažil objatie
radostného davu chlapcov a dievčat, ktorí tento rok prijali alebo sa chystajú prijať
sviatosť birmovania. Starostlivá príprava tejto slávnosti plnej krásnych čítaní a
modlitieb, ako aj prichystané choreografie, urobili toto stretnutie skutočne inšpirujúcim.
Mladým ambroziniánom som adresoval výzvu, aby vyslovili vedomé a dobrovoľné „áno“
evanjeliu Ježiša Krista a aby prijali dary Ducha Svätého, ktoré im umožnia formovať
sa v duchu kresťanstva, žiť evanjelium a byť aktívnymi členmi svojich spoločenstiev.
Povzbudil som ich, aby sa snažili venovať sa štúdiu a veľkodušnej službe blížnym.
Stretnutie
s predstaviteľmi miestnych civilných autorít, so zamestnávateľmi i zamestnancami,
s tými, čo pracujú vo svete kultúry a vzdelávania v milánskej a lombardskej spoločnosti,
mi umožnilo vyzdvihnúť dôležitosť toho, že zákonodarstvo a činnosť štátnych inštitúcií
majú stáť v službe ľudskej osoby a starať sa o jej ochranu v každom z jednotlivých
aspektov – počínajúc od samotného práva na život, ktoré nikdy nesmie byť vedome odopreté
a od uznania skutočnej identity rodiny, ktorá sa zakladá na manželstve medzi jedným
mužom a jednou ženou.
Po tomto poslednom stretnutí venovanom mestu a diecéze
som sa odobral do rozsiahleho areálu Parco Nord v oblasti Bresso, kde som sa zapojil
do Festivalu svedectiev nazvanej „One wold, family, love“ – „Jeden svet, rodina, láska“.
Tu som mal možnosť stretnúť sa s tisíckami ľudí, so širokým spektrom rodín z Talianska
i z celého sveta, ktoré tu prišli už dopoludnia, aby sa stretli v oslavnej atmosfére
skutočne rodinného ducha. V odpovediach na niektoré otázky, ktoré si rodiny kladú,
pretože vychádzajú z ich života a skúseností, snažil som sa poukázať na dôležitosť
otvoreného dialógu medzi rodinami a Cirkvou, medzi svetom a Cirkvou. Veľmi sa ma dotkli
viaceré dojímavé svedectvá manželov a detí z rozličných kontinentov – týkajúce sa
„horúcich“ tém našich čias: ekonomickej krízy, ťažkostí pri rozdeľovaní času pre prácu
a pre rodinu, zvýšenej rozvodovosti ako aj existenčných otázok, ktoré vplývajú tak
na dospelých, ako aj na mladých a na deti. Tu by som chcel pripomenúť to, čo som zdôraznil
ohľadom ochrany času, ktorý treba venovať rodine – lebo tento čas je neraz ohrozovaný
návalom pracovných povinností: Nedeľa je dňom Pána a dňom človeka; je to deň, keď
všetci majú mať možnosť využiť čas na oddych, na rodinu a na Boha. Keď bránime nedeľu,
bránime slobodu človeka!
Svätá omša v nedeľu 3. júna ukončila celé 7. svetové
stretnutie rodín: prišlo na ňu obrovské množstvo veriacich ľudí, ktorí celkom zaplnili
areál letiska v Bressi. Toto letisko sa na chvíľu stalo veľkou katedrálou pod otvoreným
nebom – a to aj vďaka reprodukciám nádherných farebných vitráží z milánskeho Dómu,
ktoré boli umiestnené na pódiu. Pred tvárou tisícov veriacich rôznych národností,
ktorí prišli, aby sa zapojili do krásne pripravenej liturgie, vyzval som všetkých
na budovanie kresťanských spoločenstiev, ktoré – na obraz rodiny – budú odrážať krásu
Najsvätejšej Trojice a evanjelizovať nielen slovom, ale predovšetkým svetlom, silou
žitej lásky – lebo láska je jediná sila, ktorá dokáže zmeniť svet. Okrem toho som
zdôraznil „trojuholník“ rodina, práca a sviatok. Práve tieto tri Božie dary, tri dimenzie
našej existencie, musia znovu dospieť k harmonickej rovnováhe, aby bolo možné budovať
spoločnosť s ľudskou tvárou.
Som mimoriadne vďačný za tieto krásne milánske
dni. Vďaka patrí kardinálovi Enniovi Antonellimu, Pápežskej rade pre rodinu i všetkým
civilným predstaviteľom – za ich prítomnosť a spoluprácu na príprave tejto udalosti.
Ďakujem tiež predsedovi talianskej vlády za jeho účasť na nedeľnej svätej omši. Srdečné
ďakujem chcem zopakovať aj všetkým inštitúciám, ktoré štedro spolupracovali so Svätou
stolicou a s milánskou arcidiecézou pri organizácii tohto stretnutia, ktoré bolo veľkým
pastoračným a cirkevným úspechom – ako o tom svedčia aj ohlasy z celého sveta. Toto
stretnutie prilákalo do Milána viac než milión ľudí, ktorí niekoľko dní s pokojom
zapĺňali ulice, aby svedčili o rodine ako o nádeji pre celé ľudstvo.
Svetové
stretnutie v Miláne je výrečným výsledkom „epifánie“ rodiny, ktorá sa ukázala v bohatosti
svojich prejavov, ale aj v podstate vlastnej identity: rodina je spoločenstvo lásky
založené na manželstve a povolané byť svätyňou života; je malou Cirkvou; je bunkou
spoločnosti. Z Milána vyšiel do sveta odkaz nádeje podporený konkrétnymi skúsenosťami:
žiť vernú lásku, lásku „navždy“, lásku otvorenú pre život je možné, ba dokonca radostné,
i keď to nie je bez nárokov; rodiny môžu mať účasť na poslaní Cirkvi i na budovaní
spoločnosti. Vďaka Božej pomoci a vďaka zvláštnej ochrane Najsvätejšej Panny Márie,
Kráľovnej rodiny, dúfame, že stretnutie v Miláne prinesie bohaté ovocie pre Cirkev
a stane sa podnetom na venovanie zvýšenej pozornosti rodine, ktorá je kolískou človeka
i celej spoločnosti. Ďakujem. Preklad: Martin Kramara