Benedikt XVI.: Rodina, práca, sviatok sú tri rozmery našej existencie, ktoré majú
nájsť harmonickú vyrovnanosť
Dnešný program 7. svetového stretnutia rodín pokračoval slávnostnou svätou omšou v
parku Bresso, ktorej predsedal pápež Benedikt XVI. Za prítomnosti viac ako 1 milióna
veriacich z celého sveta ho pred samotnou svätou omšou privítal milánsky arcibiskup
kardinál Angelo Scola. Svätý Otec vo svojej homílii vychádzal z čítaní dnešnej slávnosti
Najsvätejšej Trojice a zameral sa na najhlbšiu podstatu rodiny:
Ctihodní bratia
v biskupskej službe, Vážení občianski predstavitelia, Drahí bratia a sestry V
dnešné ráno prežívame chvíľu veľkej radosti a spoločenstva pri slávení Eucharistickej
obety. Sme veľkým zhromaždením, spojeným s Nástupcom sv. Petra, zloženým z mnohých
národov. Môžeme v ňom vidieť znázornenie Cirkvi, jednej a univerzálnej, založenej
Kristom. Ona je ovocím poslania, ktoré, ako sme počuli v evanjeliu, Ježiš zveril svojim
apoštolom: ísť ku všetkým národom, robiť z nich učeníkov a „krstiť ich v mene Otca
i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,18-19).
S potešením a úctou pozdravujem kardinála
Angela Scolu, milánskeho arcibiskupa a kardinála Ennia Antonelliho, Predsedu pápežskej
rady pre rodinu, hlavných iniciátorov tohto Siedmeho svetového stretnutia rodín, ako
aj ich spolupracovníkov, pomocných milánskych biskupov a ďalších cirkevných predstaviteľov.
S radosťou pozdravujem i tu prítomné občianske autority. Vrúcne objímam predovšetkým
vás, drahé rodiny! Ďakujem, že ste prišli!
V druhom čítaní nám sv. Pavol pripomína,
že v krste sme dostali Ducha Svätého, ktorý nás pridružuje ku Kristovi ako bratov
a vo vzťahu k Otcovi nás robí Božími deťmi, a tak môžeme volať: „Abba, Otče!“ (por.
Rim 8, 15.17). V momente krstu nám bol daný zárodok nového života, Božieho života,
aby sme rástli do celkového naplnenia v nebeskej sláve. Stali sme sa členmi Cirkvi,
Božej rodiny, «sacrarium Trinitatis» – ako ju definuje sv. Ambróz –, „ľudu, ktorý“,
ako učí Druhý vatikánsky koncil, „je zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého“
(Lumen gentium, 4). Dnešná liturgická slávnosť Najsvätejšej Trojice nás pozýva kontemplovať
toto tajomstvo a zároveň nás pobáda, aby sme vedome žili v spoločenstve s Bohom a
medzi nami podľa jej vzoru. Sme povolaní prijať a zjednotení ďalej podávať pravdy
viery, žiť vzájomnú lásku voči všetkým, deliac sa o svoje radosti i utrpenia, učiť
sa žiadať i darovať odpustenie, uznávajúc rôznosť chariziem pod vedením pastierov.
Jedným slovom, je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú
vždy viac rodinou, schopné odrážať krásu Trojice a evanjelizovať nie iba slovom, ale
povedal by som „vyžarovaním“, silou žitej lásky.
Povolanou byť obrazom Jediného
Boha v Troch Osobách nie je iba Cirkev, ale i rodina, založená na manželstve muža
a ženy. Na počiatku „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte
zem!“ (Gn 1,27-28). Boh stvoril človeka ako muža a ženu, s dvojitou dôstojnosťou ako
i s vlastnými i komplementárnymi charakteristikami, aby obaja boli darom jeden pre
druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Láska robí
z človeka autentický Boží obraz. Drahí manželia, v prežívaní manželstva nedarujete
iba nejakú vec alebo nejakú činnosť, ale celý svoj život. Vaša láska je plodnou predovšetkým
pre vás samých, pretože chcete a uskutočňujete dobro toho druhého, zakusujúc radosť
v prijímaní a dávaní. Vaša láska je účinná i vo veľkodušnom a zodpovednom privádzaní
detí na svet, v nežnej starostlivosti o ne i v múdrej a pozornej výchove. Je plodná
i pre spoločnosť, pretože rodinné spolužitie je prvou a nezastupiteľnou školou spoločenských
hodnôt, medzi ktoré patrí úcta k človeku, nezištnosť, dôvera, zodpovednosť, spolupatričnosť
a spolupráca. Drahí manželia, bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje
technika, im s pokojom a dôverou predložte dôvody prečo žiť, ukážte im silu viery
i vysoké ideály, buďte im podporou v ich krehkosti. I vy, drahé deti, majte so svojimi
rodičmi vzťahy plné vrúcnosti a starostlivosti. Nech sú zároveň i vzťahy medzi súrodencami
príležitosťou rásť v láske.
Božia predstava o manželskom páre nachádza svoju
plnosť v Ježišovi Kristovi, ktorý pozdvihol manželstvo na sviatosť. Drahí manželia,
osobitným darom Ducha Svätého vás Kristus robí účastnými na svojej snúbeneckej láske,
a robí z vás znamenie svojej lásky k Cirkvi. Je to láska verná a úplná. Ak prijímate
tento dar, obnovujúc denne s vierou vaše „áno“, tak i vaša rodina, v sile, ktorá prichádza
z tejto sviatosti, bude žiť z Božej lásky podľa vzoru svätej nazaretskej rodiny. Drahé
rodiny, často proste v modlitbe o pomoc Pannu Máriu a sv. Jozefa, aby vás učili prijímať
Božiu lásku tak, ako ju prijímali oni. Prežívať vaše povolanie nie je jednoduché najmä
dnes, ale s touto láskou sa ono stáva nádhernou skutočnosťou a jedinou silou, čo môže
skutočne zmeniť svet. Pred sebou máte svedectvá mnohých rodín, ktoré ukazujú cestu
ako rásť v láske, to jest, ako rásť v trvalom vzťahu s Bohom, zúčastňovať sa na cirkevnom
živote, rešpektovať názor druhého, byť pripravení k službe, trpezliví s ohraničeniami
druhých, vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie, s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné
konflikty, nachádzať súlad vo výchovných usmerneniach, byť otvorenými voči iným rodinám,
voči chudobným, i zodpovedným v spoločnosti. Tieto vymenované prvky tvoria rodinu.
Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku
ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou Cirkvou (porov. Ap.exhort.
Familiaris consortio, 49). Pár slov chcem venovať i veriacim, ktorí, i keď zdieľajú
cirkevnú náuku o rodine, sú bolestne poznačení zlyhaním a odlúčením. Vedzte, že pápež
a Cirkev sú vám vo vašej námahe podporou. Povzbudzujem vás, aby ste ostali spojení
s vašimi spoločenstvami a zároveň vyjadrujem želanie, aby diecézy realizovali vhodné
iniciatívy prijatia a blízkosti.
V knihe Genezis Boh zveruje ľudskému páru
svoje stvorenie, aby ho strážil, zveľaďoval a usmerňoval podľa Božieho plánu (porov.
1,27-28; 2,15). V tomto svetle môžeme rozpoznať úlohu muža a ženy v spolupráci s Bohom
na premene sveta prostredníctvom práce, vedy a techniky. Muž a žena sú obrazom Boha
i v tomto vzácnom diele, ktoré majú napĺňať s takou istou láskou ako Stvoriteľ. Vnímame,
že v moderných ekonomických teóriách často prevažuje utilitaristická koncepcia práce,
produkcie a trhu. Boží plán a samotná skúsenosť ukazujú, že jednostranná logika vlastného
záujmu a maximálneho zisku nejdú v súlade s harmonickým rozvojom zameraným k dobru
rodiny a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti, pretože so sebou prinášajú ťažkosti,
veľké rozdiely, degradáciu životného prostredia, utiekanie sa ku konzumizmu ako i
nepokoj v rodinách. Táto utilitaristická koncepcia sa dokonca snaží zahniezdiť vo
vzájomných a rodinných vzťahoch, redukujúc ich na príležitostné skutočnosti, poznačené
individualistickými záujmami, oslabujúc tak i stabilitu spoločnosti.
Nakoniec
sa zastavme ešte pri jednej skutočnosti. Človek, nakoľko je Božím obrazom, je povolaný
i k oddychu a oslave. Rozprávanie o stvorení uzatvárajú slová: „V siedmy deň Boh
skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré
urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel,
ktoré Boh stvoril a urobil” (Gn 2,2-3). Pre nás kresťanov je týmto dňom nedeľa,
deň Pána, Veľká noc týždňa. Je dňom Cirkvi, zhromaždenia zvolaného Bohom okolo stola
jeho slova a Eucharistickej obety, ako to konáme i dnes, aby sme sa Ním živili, vstúpili
do jeho lásky a žili jeho láskou. Je dňom človeka a jeho hodnôt: spolunažívania, priateľstva,
spolupatričnosti, kultúry, kontaktu s prírodou, hier, športu. Je dňom rodiny, ktorá
ho prežíva spolu v atmosfére sviatku, v stretnutí sa, v zdieľaní i v účasti na svätej
omši. Drahé rodiny, v uzavretých rytmoch našej doby, nestraťte cit pre deň Pána! Je
oázou, v ktorej sa možno zastaviť, precítiť radosť stretnutia a uhasiť náš smäd po
Bohu.
Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie,
ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť. Zladiť čas práce a požiadavky
rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a sviatky je dôležité ak chceme vystavať
spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou
„mať“. Tá prvá buduje; druhá ničí. Je dôležité veriť predovšetkým v rodinu, v pravú
lásku, ktorá prichádza od Boha a zjednocuje s Ním a týmto spôsobom „nás premieňa na
spoločné „my“, ktoré prekonáva naše rozdelenia a zjednocuje nás, aby nakoniec bol
Boh „všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28)“ (Enc. Deus caritas est, 18). Amen.