Cirkev v týchto dňoch žije 7. svetovým stretnutím rodín v Miláne. Práve preto sa hovorca
Svätej stolice, páter Federico Lombardi, vo svojom najnovšom editoriáli pre Vatikánske
televízne centrum, venuje téme inštitútu rodiny:
Slávil som svätú omšu k 50.
výročiu manželstva páru, ktorý sa skutočne miloval, a ktorý sa tak miluje aj dnes,
a ešte viac ako v prvý deň. Bola to jedna z najkrajších osláv, na ktorých som sa zúčastnil.
Títo manželia dostali dar ostať spolu po celý čas, iných rozdelila – fyzicky – smrť,
ale zažívali rovnakú skúsenosť, hoci aj počas kratšej doby. Nie všetko bolo jednoduché,
ale vôľa kráčať spoločne cestou nikdy nesklamala, a láska spolu s hlbokou jednotou
pretekajúcou žilami sa nikdy nevyčerpala. Je to niečo možné, reálne, ktoré sa medzi
nami nachádza. Myslím si, že je to najkrajší zážitok, ktorý sa ponúka ženám a mužom
na tejto zemi v rámci normálneho poriadku vecí a života; plnohodnotná, ľudská skúsenosť,
to znamená fyzicky a duchovne ako celok, ktorá má tendenciu prirodzene sa šíriť darovaním
ďalšieho života a radosti okolo seba. Čo lepšie môžeme priať mladým a osobám,
na ktorých nám záleží? A teda, nemali by sme im skutočne pomáhať hľadieť týmto smerom,
aby si želali realizovať tento ideál, ak nie dokonale, aspoň s dostatočnou vyrovnanosťou?
Prečo by sme ich mali nechať veriť v to, že ide o vec z iného sveta, ktorá je nemožná? Možno
by mnohí chceli a nemôžu, ale utrpenie a sklamanie nemusia prekaziť pokračovanie v
spoločnom nazeraní správnym smerom, pretože iba tak je väčšia nádej a šanca dostať
sa tam. Je pravda, že z lásky sa môžeme tešiť všetci, aj keď ju prežívajú druhí. Stručne
povedané, nie je potrebné zľahčovať hodnotu hlbokej a vernej lásky medzi jedným mužom
a jednou ženou: keď ju zbadáme a objavíme, stáva sa očividne jednou z najkrajších
vecí na svete. Kto že ju dosiahol a nechcel by ju spoznávať? Kto hľadá šťastie
na iných cestách, je slobodný tak robiť, a prísť nám povedať, čo objaví. Ale toto
je hlavná cesta, ktorá sa ponúka väčšine žien a mužov tejto zeme v priebehu vekov.
Kvôli ich dobru, ich radosti, im musíme pomôcť objaviť ju a nechať sa ňou viesť po
celý čas, ktorý im bude poskytnutý na tomto svete. A takto možno budú môcť rovnako
pochopiť, ako pokračuje život v ďalšom: Láskou. Taký je zmysel slávnosti v Miláne.