Kardinál Jozef Tomko: Boj o náboženskú slobodu

Príhovor kardinála Jozefa Tomka s názvom Boj o náboženskú slobodu

V týchto mesiacoch sa v Spojených štátoch amerických, ktoré sa často nazývajú „krajinou slobody“, odohráva boj o náboženskú slobodu. Navykli sme si počúvať o útokoch na náboženskú slobodu vo viacerých iných krajinách, kde panuje zákaz alebo obmedzovanie slobody občanov vyznávať vlastné náboženské presvedčenie niekde len na verejnosti, inde aj súkromne. Sú to často islamské štáty, ktoré zakazujú dovoz a používanie kresťanských biblií a náboženských symbolov a predmetov, alebo vyučovanie iných náboženstiev najmä v škole, stavbu kostolov, hlásanie inej viery a podobne. Ale jestvujú aj iné spôsoby obmedzovania náboženskej slobody zo strany štátu a finančných, politických, národnostných ba aj náboženských skupín. Niektoré napadajú veriacich a vieru ako takú, hoci už pomaly zmizli štáty, ktoré sa prehlasovali za ateistické; iné sa obmedzujú na niektoré oblasti.

Spojené štáty severoamerické (U.S.A.) patria skôr k tým posledným. Terajší útok sa protiví ich histórii, pretože ich založili práve ľudia, ktorí v „novom svete“ hľadali predovšetkým náboženskú slobodu.

O čo ide? Prezident Obama presadil minulého roku zákon o povinnom zdravotnom poistení, ku ktorému vydal prevádzajúce nariadenia. V auguste 2011 oznámil a 20. januára 2012 potvrdil predpis, podľa ktorého zdravotné poistenie zamestnanca musí pokryť „preventívne zdravotné služby“ ako sú kontraceptívne prostriedky, sterilizácia a niektoré chemické prostriedky, ktoré privádzajú potrat. Zákon zaväzuje všetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na ich presvedčenie. V novembri 2011 newyorkský arcibiskup, dnes kardinál Timothy M. Dolan, predseda Biskupskej konferencie, navštívil prezidenta Obamu a žiadal širokú výnimku z pod tohto predpisu pre náboženské inštitúcie a osoby, ktoré majú mravné presvedčenie protiviace sa kontraceptívnym a potrat pôsobiacim prostriedkom. Jedinú výnimku dosiahli iba kostoly, čiže miesta obradov.

Ako obrazne napísal kardinál Dolan, „Nikdy pred tým federálna vláda nenútila jedincov a organizácie, aby išli na trh a kúpili si výrobok, ktorý sa protiví ich svedomiu...To by sa nemalo stať v krajine, kde slobodný výkon náboženstva spadá ako prvý pod Zoznam práv (Bill of Rights)“ (my by sme povedali, že má silu ústavného zákona). Všetci severoamerickí biskupi sa postavili proti tomu nariadeniu. K nim sa pridali aj mnohí pravoslávni, evanjelici, veriaci židia, baptisti a iné vierovyznania. Prezident Obama sa snažil utíšiť búrku aspoň cez média nejakými dočasnými „úľavami“, ale nezmenil nič na podstate zákona. Ostrú kritiku vyjadrili ženské organizácie a viacerí univerzitní profesori, medzi ktorými je známa bývalá veľvyslankyňa pri Svätej Stolici, Mary Ann Glendon. Kardinál Dolan a biskup Lori odmietli takzvané úľavy a vyslovili zásadnú kritiku: „Náboženská sloboda nezávisí od blahovôle toho, ktorý nás spravuje. Je to naša „prvá sloboda“...My nemôžeme odpočívať, keď máme pred sebou takú ťažkú hrozbu pre náboženskú slobodu, za ktorú bojovali naši rodičia a starí rodičia...Musíme odstrániť všetky nástrahy proti výkonu našej viery na verejnom poli. To je naše dedičstvo ako Američanov“. Tieto posledné slová poukazujú na to, že náboženská sloboda a sloboda svedomia nie sú len katolícka záležitosť, ale patria všetkým ľuďom. Ako to vyjadril baptistický kazateľ, guvernér Mike Huckabee, „v tejto otázke sme všetci katolíci“.

Benedikt XVI. tiež upozornil na vážny útok proti slobode náboženstva a svedomia zo strany niektorých amerických kultúrnych a politických prúdov dňa 19. januára 2012 vo svojom prejave k jednej skupine biskupov, ktorí prišli do Ríma na zvyčajnú päťročnú návštevu. Svätý Otec nepriniesol nijakú novú náuku, lebo sloboda náboženského vyznania a svedomia ako jedného zo základných práv každého človeka je súčasťou katolíckej náuky. Druhý vatikánsky koncil ju znovu predstavil v pastorálnej konštitúcii „Radosť a nádej“ (č.26-27) a v prehlásení o „Ľudskej dôstojnosti“ (č.2), ktoré zdôrazňuje nesmiernu hodnotu tohto práva nasledovne: „Všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať v náležitých medziach podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými“.

Aj taký dôležitý dokument pre učenie viery ako je Katechizmus katolíckej Cirkvi predkladá túto slobodu každého človeka (teda nielen katolíka a nielen veriaceho), pri čom doslova poznamenáva, že „právo na náboženskú slobodu... je prirodzené právo ľudskej osoby na občiansku slobodu, čiže na slobodu od vonkajšieho nátlaku v náboženskej oblasti zo strany politickej moci“ (č.2108).

Je teda pre dobro všetkých ľudí, keď Katolícka Cirkev bráni právo na slobodu náboženského prejavu a na slobodu svedomia. Robí to dnes a robila to v minulosti, ako to dosvedčujú jej základné a slávnostné dokumenty, ako aj skutky počnúc smrťou mučeníkov a vyznávačov. Z novších svedectiev treba spomenúť „Kompendium sociálnej náuky Cirkvi“ a mnohé encykliky a prejavy pápežov posledných dvoch storočí.

Severoamerický prípad je veľmi poučný a aktuálny aj pre Slovensko. Ukazuje, že sloboda svedomia, a teda aj takzvaná „výhrada svedomia“ je súčasťou náboženskej slobody a je jedným zo základných práv každého človeka. Nie je vecou jednej politickej strany, ba ani jednej cirkvi alebo jedného náboženstva. Je to právo každého človeka, či už verí alebo neverí. Áno, aj toho, kto neverí. Lebo vieru nemôže nikto nikomu nanútiť, vieru možno iba dobrovoľne prijať. Ale ani nevieru! Dnes sa nám zdá smiešny štát, ktorý sa formálne prehlási za ateistický a prenasleduje každé náboženstvo, ako to robilo napríklad Albánsko.

Na svete moderné demokratické štáty zväčša majú nejakú garanciu pre slobodu svedomia a pre náboženskú slobodu, aj keď nie dokonalú. Uvedený prípad krajiny,- napriek tomu že sa považuje za vzor slobody-, len ukazuje, že nie je vôbec zbytočné hľadať aj takú garanciu, akú môže poskytnúť záväzok vlády s medzinárodne uznanou náboženskou inštitúciou mravného rázu ako je Svätá Stolica. Preto je aj dohoda Slovenskej republiky so Svätou Stolicou v otázke slobody svedomia na česť Slovenska, je pokrokom a službou všetkým slovenským občanom.