Čína (22. máj 2012, RV) – Tesne pred Svetovým dňom modlitieb za cirkev v Číne
vydala regionálna biskupská konferencia so sídlom na Taiwane Apoštolský list Benedikta
XVI. „Porta Fidei“ k ohláseniu Roku viery v čínskom jazyku. Aj v nedeľnom poludňajšom
príhovore po modlitbe Raduj sa, nebies kráľovná Svätý Otec pripomenul výzvu modliť
sa za cirkev v Číne, a to najmä v súvislosti so svetovým dňom, ktorý sa na podnet
blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. od roku 2007 slávi 24. mája v deň liturgickej
spomienky na Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov, ktorá je veľmi uctievaná v šešanskej
svätyni neďaleko Šanghaja.
V spomenutom liste „Porta Fidei“ Benedikt XVI. píše,
že Rok viery – od 11. októbra 2012, 50. výročia začatia Druhého vatikánskeho koncilu,
do 24. novembra 2013, slávnosti Krista kráľa – bude príležitosťou na znovuobjavenie
„radosti a obnovenie entuziazmu zo stretnutia so vzkrieseným Kristom“. A to predovšetkým
pre kresťanov, ktorých pre okolnosti sociálne, kultúrne a politické stojí viac úsilia
napredovať vo viere v spoločnosti, kde je táto odmietaná: „«Preto sa radujete,
hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná
viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na
chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho
nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy,
že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší» (1 Pt 1, 6 – 9). Kresťania
v živote zakusujú radosti i trápenia. Koľkí veriaci sú aj v našej dobe skúšaní Božím
mlčaním, zatiaľ čo by chceli počuť jeho utešujúci hlas! Pokým skúšky života umožňujú
pochopiť tajomstvo kríža a podieľať sa na Kristovom utrpení (porov. Kol 1,
24), sú predohrou k radosti a nádeji, ku ktorým viera vedie: «Keď som slabý,
vtedy som silný» (2 Kor 12, 10). S pevnou istotou veríme, že Pán Ježiš
premohol zlo a smrť. S touto pevnou nádejou sa mu zverujeme: On je prítomný medzi
nami, premáha moc zlého (porov. Lk 11, 20), a Cirkev, viditeľné spoločenstvo jeho
milosrdenstva, ostáva v ňom ako znak definitívneho zmierenia s Otcom. Zverme tento
čas milosti Božej Matke, vyhlásenej za «blahoslavenú», lebo «uverila» (Lk 1,45).“-jk-