Benedikt XVI. pred Regina Coeli: „Kristus vzal vo svojej ľudskosti do neba aj nás“
Vatikán (20. máj 2012, RV) – V dnešnom príhovore pred poludňajšou modlitbou
Raduj sa, Nebies kráľovná upriamil Svätý Otec pozornosť veriacich na Námestí sv. Petra
na tajomstvo Nanebovstúpenia Pána. Ako uviedol, táto slávnosť sa v mnohých krajinách
neslávi presne na štyridsiaty deň od Veľkej noci, ale sa prekladá na dnešnú nedeľu.
Drahí
bratia a sestry! Štyridsať dní po Vzkriesení – podľa Knihy skutkov apoštolov – Ježiš
vystupuje do neba, teda vracia sa k Otcovi, ktorým bol poslaný na svet. V mnohých
krajinách sa toto tajomstvo neslávi vo štvrtok, ale v nasledujúcu nedeľu. Nanebovstúpenie
Pána znamená zavŕšenie diela spásy, začatého vtelením. Po posledných inštrukciách
svojim učeníkom Ježiš vystupuje do neba (porov. Mk 16,19). Avšak «nenechal nás v našom
biednom položení» (porov. pref.); vo svojej ľudskosti vzal so sebou ľudí do blízkosti
Otca a tak poukázal na konečný cieľ nášho pozemského putovania.
Ako kvôli nám
zostúpil z neba, kvôli nám trpel a zomrel na kríži, takisto kvôli nám vstal z mŕtvych
a vystúpil k Bohu, a teda nie je ďalej. Sv. Lev Veľký vysvetľuje, že týmto tajomstvom
«je zjavená nielen nesmrteľnosť duše, ale aj nesmrteľnosť tela. Dnes sme boli naozaj
nielen potvrdení ako vlastníci neba, ale sme aj vstúpili v Kristovi do výšok» (De
Ascensione Domini, Tractatus 73, 2.4: CCL 138 A, 451.453). Preto učeníci vidiac Majstra
vznášajúce ho sa zo zeme k nebu neupadli do bezútešnosti, ako by sme si mohli myslieť,
naopak zakúšali veľkú radosť a cítili sa pobádaní ohlasovať víťazstvo Krista nad smrťou
(porov. Mk 16,20). A vzkriesený Pán konal skrze nich, rozdeľujúc všetkým ich vlastné
charizmy, aby kresťanská komunita ako celok odrážala harmonické bohatstvo neba. To
píše aj sv. Pavol: «Ľuďom dal dary…niektorých ustanovil za apoštolov, niektorých za
prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov…na budovanie Kristovho
tela…kým nedospejeme k miere plnosti Krista» (porov. Ef 4,8.11-13).
Drahí
priatelia, Nanebovstúpenie nám hovorí, že v Kristovi je naša ľudskosť vzatá do Božích
výšok. Tak vždy, keď sa modlíme, sa spája zem s nebom. A ako horiace kadidlo necháva
stúpať svoj dym, tak aj my, keď pozdvihujeme k Pánovi našu vrúcnu modlitbu dôvery
v Krista, ona prechádza nebesá a prichádza k samému Bohu a on ju vypočuje a splní.
V slávnom diele sv. Jána z Kríža Výstup na horu Karmel čítame, že «niet lepšieho
spôsobu ako vidieť splnené túžby nášho srdca, ako zintenzívniť naše modlitby za to,
čo sa páči Bohu. Potom nám on nedá len to, o čo ho prosíme, teda spásu, ale aj to,
o čo ho neprosíme, ak to uzná za vhodné a dobré pre nás» (Libro III, cap. 44, 2, Roma
1991, 335).
Prosme v závere Pannu Máriu, aby nám pomáhala kontemplovať nebeské
dobrá, ktoré nám Pán prisľúbil a stávať sa stále hodnovernejšími svedkami jeho vzkriesenia
a opravdivého života. –jk-