Príhovor pápeža kresťanským asociáciám zo sveta kultúry, dobrovoľníctva a práce

Vatikán (19. máj 2012, RV) – Dnes napoludnie prijal pápež Benedikt XVI. na osobitnej audiencii v Aule Pavla VI. členov troch jubilujúcich kresťanských asociácií. Svoje 80. výročie vzniku si pripomína Cirkevné kultúrne hnutie a 40. výročie Federácia kresťanských inštitúcií medzinárodnej dobrovoľníckej služby, ako aj Kresťanské hnutie pracujúcich. Podľa slov Svätého Otca z príhovoru k 8-tisíc delegátom všetky tieto tri inštitúcie vznikli na podnet múdreho počínania pápeža Pavla VI. Svätý Otec v príhovore ďalej poznamenal:

„Výročia sú vhodnou príležitosťou na to, aby sme sa nanovo zamysleli nad svojou vlastnou charizmou, a to s vďačnosťou a s kritickým pohľadom upretým na historické korene, ako aj na nové znamenia čias. Kultúra, dobrovoľníctvo a práca tvoria nerozlučnú trojicu denného snaženia katolíckych laikov, ktorí sa dôsledne snažia prináležať Kristovi a Cirkvi ako v oblasti osobnej tak aj vo sfére verejnoprospešnej a spoločenskej. Veriaci laik vstupuje priamo do hry tam, kde ide o jednu alebo viaceré z týchto oblastí, a v službe kultúre, skrze aktivity solidarity s tými, ktorí sú v núdzi a prostredníctvom práce sa usiluje o podporovanie ľudskej dôstojnosti. Tieto tri oblasti majú spoločného menovateľa: darovanie seba samého. Kultúrne angažovanie sa, predovšetkým v školách a univerzitách, zaoberajúce sa formáciou budúcich generácií, sa totiž neohraničuje na odovzdávanie technických a teoretických poznatkov, ale pripája ako dar seba samého v slove a príklade. Dobrovoľníctvo, nezastupiteľný zdroj spoločnosti, vyžaduje nielen dávať veci, ale dávať seba samých v konkrétnej pomoci tým najnúdznejším. A nakoniec práca nie je len nástrojom osobného zisku, ale momentom, v ktorom sa vyjadrujú vlastné schopnosti, vkladajúc sa v duchu služby do profesionálnej činnosti, či už v oblasti robotníckej, poľnohospodárskej, vedeckej alebo akejkoľvek inej. Avšak skrze vás má toto všetko špeciálny nádych, a síce kresťanský. Vaše konanie musí byť inšpirované láskou, čo znamená učiť sa vidieť očami Krista a dávať iným oveľa viac ako len bezpodmienečne potrebné veci, darujúc im pohľad či gesto lásky, ktorú potrebujú. Toto sa rodí z lásky pochádzajúcej od Boha, ktorý nás miloval ako prvý, v osobnom stretnutí s ním (porov. Deus Caritas est, 18). Sv. Pavol vo svojom rozlúčkovom prejave so staršími z Efezu pripomína jednu pravdu vyslovenú Ježišom: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35). Drahí priatelia, toto je logika daru, logika často urážaná, ktorej vy prinavraciate hodnotu a svedčíte o nej: darovať svoj čas, svoje schopnosti a zručnosti, svoju radu, návod, svoju profesionalitu. Jedným slovom venovať druhým pozornosť bez očakávania protislužby. Ak toto robíme, nekonáme len dobro iným, ale objavíme hlboké šťastie, vyplývajúce z logiky Krista, ktorý nám daroval seba samého.“

„Rodina je prvým miestom, v ktorom sa získava skúsenosť nezištnej lásky“, pokračoval Svätý Otec. Ak tomu nie je tak, deformuje sa, dostáva sa do krízy. Ak sa v rodine prežíva bezvýhradné darovanie sa pre dobro druhých, je to základný výchovný prvok pre osvojenie si kresťanského života aj vo vzťahu ku kultúre, dobrovoľníctvu, práci.

„V encyklike Caritas in veritate som sa pokúsil rozšíriť rodinný model logiky nezištnosti a daru na všeobecnú dimenziu. Sama spravodlivosť totiž nestačí. Pretože aj keby tu naozaj bola spravodlivosť, je nevyhnutné čosi navyše, čo môže dať iba nezištnosť a solidarita: «Solidarita je predovšetkým cítiť, že všetci sú zodpovední za všetkých, a preto zodpovednosť nemôže byť delegovaná len na štát. Kým kedysi bolo možné domnievať sa, že najskôr sa treba usilovať o spravodlivosť a že nezištnosť prichádza až neskôr ako doplnok, dnes treba povedať, že bez nezištnosti nemožno uskutočniť ani spravodlivosť» (b. 38). Trh založený na nezištnosti nie je možný a ani nemožno vymáhať nezištnosť prostredníctvom zákonov. Napriek tomu tak trh ako i politika potrebujú ľudí, otvorených pre vzájomné obdarovávanie (porov. b. 39).“

V závere príhovoru Svätý Otec povzbudil členov zúčastnených asociácií, aby pokračovali na ceste evanjelia, vo vernosti sociálnemu učeniu Cirkvi a v poslušnosti voči jej pastierom. Takto budú napredovať v službe bratom, poukazovať na nespravodlivosť a svedčiť o hodnotách, na ktorých je postavená dôstojnosť človeka. Poprial im tiež, aby zacítili veľa radosti v osobnom napredovaní, ako ovocie ich nezištného angažovania sa na poli kultúry, dobrovoľníctva a práce. Všetkých prítomných zástupcov jubilujúcich kresťanských asociácií, ako aj ich spolupracovníkov a rodiny zveril pod ochranu Panny Márie a všetkým udelil svoje apoštolské požehnanie. –jk-