Komentár členov Klubu kresťanských ekonómov (CEBSI)

Ekonomický komentár s názvom O troch grošoch v čase krízy, pripravil Ondrej Sočuvka, člen Klubu kresťanských ekonómov:

V časoch ekonomickej krízy mnohokrát počúvame vyjadrenia na tému solidárnosti a našej zodpovednosti voči chudobným. Často ale zabúdame, že solidárnosť má v Sociálnom učení Katolíckej cirkvi rovnakú váhu, ako spravodlivosť. A že za svoj život sa budeme raz pred Bohom zodpovedať každý z nás osobne. Rastú medzi nami generácie ľudí, ktorí počúvajú vyjadrenia o Jánošíkovi, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Odhliadnúc od toho že Jánošík a jeho družina boli viac zlodeji a vrahovia ako romantické postavy, odovzdávame naším deťom a mladším generáciám odkaz v zmysle „zlodejstvo je v poriadku, ak kradneš bohatým“.

Americký filozof slovenského pôvodu Michael Novak vo svojej knihe Biznis ako poslanie hovorí, že „podnikateľ sa vo svojej činnosti inšpiruje Božskou stvoriteľskou aktivitou“, o ktorej čítame v prvej kapitole knihy Genezis. Na Slovensku máme podnikateľov, ktorí našli príležitosť na trhu, využili svoje talenty od Boha, ktorí sa často natrápili s kreativitou, s trpezlivosťou a manažovaním druhých, s vytrvalosťou, a teraz sú z nich celosvetovo úspešné osobnosti. Z mnohých spomeniem napríklad špičkového slovenského odborníka Antona Zajaca, ktorý pomohol rozšíriť najznámejší slovenský antivírusový program do celého sveta. Michal Hrabovec ešte ako študent založil programátorskú firmu na internátoch v Mlynskej doline, ktorá teraz patrí v niektorých oblastiach medzi svetovú špičku. Dalibor Jakuš neuveriteľne uľahčil možnosti nájsť si zamestnanie vďaka svojmu pracovnému portálu. Michal Meško vytvoril najúspešnejšie internetové kníhkupectvo na Slovensku. A máme tisíce menších podnikateľov, ktorí síce nie sú svetovou špičkou, ale okrem seba dávajú prácu aj ďalším ľuďom vo svojich dielňach, servisoch či kanceláriách. Aj oni dobre vedia, aká je to drina naštartovať podnikanie a udržať ho.

Navonok nás často bulvárnym štýlom zaujmú tí, ktorí svoje bohatstvo a úspech dávajú ostentatívne najavo. Hoci je pravdou že aj medzi podnikateľmi sa nájdu „zhnité jablká“, táto skutočnosť platí pre všetky ľudské činnosti. Veľmi málo hovoríme o tých pozitívnych príkladoch slovenských podnikateľov, ktorí sa presadili svojou poctivou dlhoročnou prácou, ktorí sa zapierali, riskovali, často niekoľkokrát zlyhali, ale vytrvali, a ich firmy patria medzi najlepšie na svete. Napriek všetkému úspechu ostali naďalej čestnými ľuďmi, ktorí veria v Božiu prozreteľnosť, a ktorých morálne hodnoty neskorodovali svetským úspechom a bohatstvom. Práve týchto podnikateľov by sme mali oslovovať a pýtať sa ich na cenné lekcie zo života. Ich príbehy by mali nahradiť teórie o podnikaní v učebniciach, a deťom by sme mali vštepovať, že naším poslaním je stať sa úspešnými čestnou a poctivou prácou.

Ľahko sa nám počúvajú rozprávky o tom, ako niekto náhodou našiel zakopaný poklad a žil šťastne až do konca. Predstavme si, aký odkaz dostane dieťa, ktoré počúva tradičnú slovenskú rozprávku: Trieš biedu? Prihodilo sa ti nešťastie? Pochádzaš z chudobnej rodiny? Ak budeš pokorný a trpezlivý, raz ťa postihne veľké šťastie, a ty sa budeš mať vynikajúco. Samozrejme, bez práce a bez námahy. O čo ťažšie sa počúvajú príbehy o tom, ako sa máme v pote tváre snažiť a svojou poctivou prácou zarábať na živobytie pre seba a svoju rodinu. Hľadajme takéto pozitívne príklady vo svojom okolí a inšpirujme sa nimi. A pomôžme naším mladým, aby sa inšpirovali práve pozitívnym príkladom týchto úspešných osobností.

Keď budeme nabudúce čítať svojím deťom rozprávku alebo diskutovať s mladými ľuďmi o hodnotách v živote, skúsme im vyrozprávať príbeh o zaslúžených Troch grošoch a Bez práce nie sú koláče, a nie ten o Jánošíkovi a zbojníkoch. Mnohí z nich azda raz vyrastú na podnikateľov, ktorí budú poctivo podnikať, vytvárať v našej spoločnosti hodnoty a dávať prácu mnohým rodinám. A to je omnoho efektívnejší recept na ekonomickú krízu, ako štrajkovanie a volanie po falošnej solidarite.