Rubrika venovaná príhovoru Benedikta XVI. v La Verne

Dnešnú rubriku venujeme príhovoru Benedikta XVI., ktorý mal zaznieť vo svätyni na vrchu La Verna počas jeho 27. pastoračnej návštevy v Taliansku. Pre nepriazeň počasia bol na poslednú chvíľu program zmenený a Svätý Otec nenavštívil toto významné pútnické miesto. Jeho príhovor však odovzdali v textovej podobe rehoľníkom a veriacim, ktorí sa tam zhromaždili:


Kontempluj Kristov kríž! Vystupujeme ako pútnici na Sasso Spicco v La Verne, na ktorom svätému Františkovi „dva roky pred smrťou“ (Celano, Vita Prima, III, 94: FF, 484) boli do jeho tela vtlačené znaky Kristovho slávneho umučenia. Jeho cesta učeníka ho priviedla do takej hlbokej jednoty s Pánom, že s ním zdieľal aj vonkajšie znaky najvyššieho prejavu lásky kríža. Cesta, ktorá začala v San Damiano pred ukrižovaným, kontemplujúc ho mysľou a srdcom. Stále meditovanie Ukrižovaného, na tomto svätom mieste, sa stalo cestou posvätenia pre mnohých kresťanov, ktorí tu počas ôsmich storočí kľačali a modlili sa v tichosti a úvahách.
Oslávený Kristov kríž v sebe spája všetky utrpenia sveta, ale je predovšetkým hmatateľným znakom lásky, miery Božej dobroty voči človeku. Na tomto mieste sme aj my povolaní, aby sme znovuobjavili nadprirodzenú dimenziu života, pozdvihli oči od toho čo je pominuteľné, aby sme sa znova úplne zverili Pánovi so srdcom slobodným a radostným a kontemplujúc Ukrižovaného sa nechali uzdraviť jeho láskou.
„Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane, tebe patrí chvála, sláva, česť a každé požehnanie“ (Cantico di Frate Sole: FF, 263). Človek a celá príroda môžu byť obnovení iba vtedy, ak sa nechajú ožiariť svetlom Božej lásky a krása bude môcť konečne odrážať nádheru Kristovej tváre tak, ako mesiac odráža žiaru slnka. Prameniac z osláveného kríža, Kristova krv oživuje vyschnuté kosti Adama, ktorý je v nás, aby každý objavil radosť z nastúpenia cesty k svätosti, kráčajúc smerom hore, k Bohu. Z tohto požehnaného miesta sa v modlitbe spájam so všetkými františkánmi a františkánkami na svete: „Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme tebe tu a vo všetkých chrámoch sveta, pretože si svojim svätým krížom vykúpil svet“.

Uchvátení Kristovou láskou! Nedá sa vystúpiť do La Verny bez toho, aby sme sa nechali viesť modlitbou sv. Františka „absorbeat“, v ktorej hovorí: „Pane, prosím, nech ohnivá a sladká moc tvojej lásky uchváti moju dušu a odtrhne ju od všetkého, čo je tu pod nebom, aby som zomrel z lásky k tvojej láske, ako si ty zomrel z lásky k mojej láske“. (Modlitba „absorbeat“, 1: FF, 277). Kontemplácia Ukrižovaného je činnosťou mysle, ale tá sa nedokáže oslobodiť a vystúpiť do výšav bez pomoci, bez sily lásky. Na tom istom mieste brat Bonaventúra z Bagnoregio, znamenitý syn svätého Františka vypracoval svoje Itinerarium mentis in Deum naznačujúc nám cestu, ktorú treba prejsť, aby sme sa priblížili k výšinám, kde možno stretnúť Boha. Tento veľký cirkevný učiteľ nám ponúka vlastnú skúsenosť a pozýva nás k modlitbe. Myseľ sa predovšetkým zameriava na Pánovo utrpenie, pretože je to obeta kríža, ktorá ruší náš hriech, akési prázdno, ktoré môže byť vyplnené iba Božou láskou. „Vyzývam teda čitateľa k modlitbovému náreku k ukrižovanému, ktorého krv nás očisťuje od špiny nerestí“ – píše sv. Bonaventúra. (Itinerarium mentis in Deum, Prol. 4). Ale aby bola naša modlitba účinná, potrebuje slzy, teda vnútorné zapojenie sa našej lásky, ktorá odpovedá na Božiu lásku. Ďalej je nevyhnutné admiratio, ktoré svätý Bonaventúra nachádza v
maličkých – o ktorých hovorí evanjelium – ktorí sú schopní obdivovať dielo Kristovho spásneho konania.
Pokora je bránou každej čnosti. Boh sa nedá nájsť prostredníctvom pyšného intelektuálneho skúmania, uzavretého v sebe samom, ale iba s pokorou, podľa slávneho výroku sv. Bonaventúru: „Nech si človek nemyslí, že mu stačí čítanie bez poznania, nazeranie bez oddanosti, bádanie bez úžasu, kritické skúmanie bez nadšenia, úsilie bez spravodlivosti, poznanie bez lásky, pochopenie bez pokory, štúdium bez Božej milosti, zrkadlo mysle bez Bohom vnuknutej inšpirácie“ (ibidem).
Kontemplovanie Ukrižovaného má osobitnú účinnosť, pretože nám dáva prejsť od poriadku vecí o ktorých uvažujeme, k prežívanej skúsenosti; od spásy, v ktorú dúfame, k blaženej vlasti. Ako to potvrdzuje sv. Bonaventúra: „Ten kto pozorne hľadí na ukrižovaného... koná spolu s ním paschu, teda prechod“ (ibid., VII, 2). Toto je srdcom skúsenosti v La Verne, skúsenosti, ktorú zažil chudáčik z Assisi. Na tomto svätom vrchu zažíva v sebe sv. František hlboké spojenie medzi sequela, imitatio a conformatio Christi – teda nasledovaním, napodobňovaním a pripodobnením sa Kristovi. To isté hovorí aj nám, že nestačí nazvať sa kresťanmi aby sme sa kresťanmi stali, a tiež nestačí iba hľadať spôsob ako konať dobré skutky. Je nevyhnutné pripodobniť sa Ježišovi pomalou, postupnou a neustálou prácou na premene vlastného bytia podľa Pánovho obrazu, aby každý úd jeho tela, ktorým je Cirkev, skrze Božiu milosť, ukázal podobnosť s jeho hlavou, Pánom Ježišom. Aj na tejto ceste sa vychádza od poznania seba samých, z poníženosti hľadieť do svojho vnútra s úprimnosťou – ako nás tomu učia stredovekí učitelia na základe veľkého Augustína.
Prinášať Kristovu lásku! Koľko pútnikov vystúpilo a stále vystupuje na tento svätý vrch, aby kontemplovali lásku ukrižovaného Boha a nechali sa ním uchvátiť. Koľkí pútnici prišli hľadať Boha, ktorý je skutočným zmyslom, pre ktorý existuje Cirkev: byť mostom medzi Bohom a človekom. Tu stretávajú aj vás, synov a dcéry sv. Františka. Pamätajte vždy na to, že zasvätený život má svoju osobitnú úlohu svedčiť slovom a príkladom života podľa evanjeliových rád o fascinujúcom príbehu lásky medzi Bohom a ľudstvom, ktorý sa tiahne celými dejinami.
Františkánsky stredovek zanechal svoj nezmazateľný znak na vašej aretínskej cirkvi. Opakované prechádzky chudáčika z Assisi a jeho zotrvávanie vo vašej oblasti sú cenným pokladom. Udalosť v La Verene bola jedinečnou a fundamentálnou pre osobitné stigmy vtlačené do serafínskeho tela otca Františka, ale aj spoločný život jeho bratov a obyvateľov, ktorá stále na Sasso Spicco odhaľuje ústredne miesto Krista v živote veriaceho. Kláštory ako Montauto di Anghiari, Le Celle di Cortona a eremitské kláštory Montecasale a Cerbaiolo, ale aj iné toskánske františkánske miesta dávajú aretinskému, cortonskému a biturgenskému spoločenstvu vlastnú identitu.
Mnoho svetiel ožiarilo tieto kraje, ako napríklad sv. Margaréta z Cortony, málo známa postava františkánskej kajúcnice, ktorá v sebe dokázala osobitným spôsobom oživiť charizmu chudáčika z Assisi a spojila kontempláciu Ukrižovaného s láskou k tým najbiednejším. Láska k Bohu a k blížnemu naďalej oživuje vzácne dielo františkánov vo vašom cirkevnom spoločenstve. Vyznávanie evanjeliových rád je cestou, ktorá učí ako žiť Kristovu milosrdnú lásku. Na tomto milostivom mieste prosím Pána, aby posielal robotníkov do svojej vinice a osobitne mladým adresujem toto pozvanie, aby ten, kto je povolaný Bohom odpovedal veľkodušne a mal odvahu darovať sa pre zasvätený život a služobné kňazstvo.
Ako pútnik a Petrov nástupca prichádzam do La Verny a chcem, aby si každý z nás nanovo vypočul Ježišovu otázku Petrovi: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ ... Pas moje baránky“ (Jn 21,15). Základom života pastiera je láska ku Kristovi a rovnako aj u zasväteného; láska, ktorá sa nebojí práce ani námahy. Prinášajte túto lásku súčasnému človeku, ktorý je často uzavretý vo svojom vlastnom individualizme; buďte znamením nesmierneho Božieho milosrdenstva. Kňazská zbožnosť učí kňazov žiť to, čo slávia, lámať vlastný život pre toho, koho stretávajú: v zdieľaní bolesti, v pozornosti voči problémom, v sprevádzaní na ceste viery.

Preklad: Jozef Šofranko SJ