Kardinál Amato ku kauze svätorečenia sv. Hildegardy z Bingenu

Vatikán (15. máj 2012, RV) – Minulý týždeň 10. mája pápež Benedikt XVI. „rozšíril na všeobecnú Cirkev liturgický kult úcty svätej Hildegardy z Bingenu“, mníšky benediktínskeho rádu. Ide o známu nemeckú mystičku z oblasti Porýnia, ktorá sa narodila v Bermersheime v roku 1098 a zomrela v roku 1179 v Rupertsbergu. Za svätú je považovaná už stáročia, v podstate od jej smrti. Viac k tomuto neobyčajnému procesu svätorečenia v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých:

„Prvé kroky ku kanonizácii hneď po jej smrti spadali do nejasného obdobia, keď kanonizačné procesy prechádzali z biskupskej kompetencie na pápežskú, čo sa týkalo aj jej prípadu. Všeobecné presvedčenie o svätosti Hildegardy z Bingenu je však nepretržité od tej doby. Najprv v prehlásení biskupov Mohuče (Mainz), Trevíru (Trier), Speyeru, Limburgu a celého benediktínskeho rádu. Okrem toho mnoho pápežov o nej verejne hovorilo ako o svätici, v poslednej dobe Pius XII., Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Toto všeobecné presvedčenie teda nepriamo spôsobilo, že kanonizačný proces bol považovaný za nadbytočný. Benedikt XVI. teda konštatovaním existencie dávnej, pevnej a stálej fama sanctitatis et miraculorum, pristúpil k takzvanej ekvivalentnej kanonizácii, podľa legislatívy stanovenej pápežom Urbanom VIII. (1623-1644), ktorú neskôr tematizoval Prospero Lambertini, neskorší pápež Benedikt XIV. (1740-1758). V takzvanej ekvivalentnej kanonizácii „Svätý Otec nariaďuje, aby Boží služobník, ku ktorému sa podľa všeobecného presvedčenia hodnoverných historikov viaže starobylý kult a povesť hrdinských čností či mučeníctva alebo zázrakov, bol uctievaný vo všeobecnej Cirkvi odriekaním dennej modlitby Cirkvi a slávením svätej omše v konkrétny deň a to bez nejakého formálne definitívneho výroku, bez predchádzajúceho kánonického procesu a bez slávenia obvyklej kanonizácie“. Táto ekvivalentná kanonizácia Hildegardy z Bingen sa teda z rozhodnutia Benedikta XVI. uskutočnila 10. mája tohto roku. Príklady tzv. ekvivalentných kanonizácií uvádza Prospero Lambertini v kapitole XLI knihy I. svojho opus magnum, a menuje napr. svätého Romualda, sv. Norberta, sv. Bruna, maďarského kráľa sv. Štefana, české knieža sv. Václava a ďalších.“ –jk-