Zo srdečnej atmosféry včerajšieho koncertu vo Vatikáne
Vatikán (12. máj 2012, RV) – Srdečná atmosféra a krása skladieb, vyjadrujúcich
hĺbku duše v spojení s kúzlom nástrojov, použitých na ich prevedenie. Toto charakterizovalo
včerajší večerný koncert v Aule Pavla VI. vo Vatikáne, ktorý venoval prezident Talianskej
republiky Giorgio Napolitano pápežovi Benediktovi XVI. k siedmemu výročiu pontifikátu.
Pred samotným koncertom sa uskutočnilo ich súkromné stretnutie a výmena darov. Husle
a partitúra z roku 1800 boli darom prezidentského paláca Quirinale. Svätý Otec zas
udelil dirigentovi orchestra Riccardovi Mutimu osobitné vyznamenanie za propagovanie
duchovnej hudby. Na programe bol Magnificat g mol Antonia Vivaldiho, Stabat Mater
a Te Deum z vokálno-inštrumentálneho diela Giuseppe Verdiho Quattro pezzi sacri (Štyri
duchovné spevy). Protagonistami večera bol orchester a zbor Divadla Rímskej opery.
„Koncert čisto taliansky. Počnúc dirigentom, interpretmi,
autormi, nástrojmi, a to výnimočnými – z Cremony.“ Takto ho nazval vo svojom príhovore
prezident Napolitano a vyjadril vďačnosť Svätému Otcovi za preukazovaný záujem o osud
Talianska. Vyjadril aj hlboké znepokojenie a spoluúčasť nad situáciou vo svete, ktorý
napreduje nesúc však so sebou staro-nové bremená, ktoré ho brzdia. Spomenul alarmujúce
prípady prenasledovania kresťanov na Blízkom východe a hospodársku krízu. V období
takom ťažkom ako je toto – dodal Napolitano – je potešujúcou pozornosť pápeža voči
jednote Európy a voči etickej stránke ekonomickej krízy, ktorá volá po dosahovaní
novej úrovne blahobytu.
Potom Benedikt XVI. vo svojom príhovore pomohol prítomným
preniknúť do vnútra počúvanej hudby, ktorá vzišla z viery Vivaldiho: „Magnificat,
ktorý sme počuli, je chválospev Márie a všetkých chudobných v duchu, ktorí rozpoznajú
a s radosťou a vďakou oslavujú skutky Boha v ich živote. Boha, ktorý má «štýl»
odlišný od štýlu človeka, pretože začína od posledných, aby im dal nádej.“
Kým
chvála, vďačnosť a obdiv Božieho konania poznačujú Vivaldiho hudbu, poznamenal Benedikt
XVI., inak je to v dvoch duchovných spevoch od Verdiho: „Stabat Mater
dolorosa. Tento veľký taliansky operný skladateľ sa snažil vyjadriť drámu mnohých
postáv vo svojich dielach, v tomto drámu Panny Márie, ktorá hľadí na
svojho Syna na kríži. Tu sa hudba stáva dominantnou, aby čo najintenzívnejšie vyjadrila
obsah širokej škály pocitov.“
Nábožnosť, vrúcna prosba, túžba po oslávení,
ktoré sa striedajú v Stabat Mater, sú ešte zvýraznené kontrastmi v Te Deum: „Počiatočná
eufória, kontemplácia vteleného Krista, ktorý oslobodzuje a otvára Nebeské kráľovstvo,
potom úpenlivé volanie na «Judex venturus», aby mal zľutovanie a nakoniec opakované
volanie sopránu a zboru «In te, Domine speravi», ktorým sa uzatvára časť, ktorá je
Verdiho prosbou o nádej a svetlo v poslednom úseku života.“
V nadväznosti
na tieto pocity, hlboko prežité počas koncertu, pápež v závere príhovoru povedal: „Drahí
priatelia, prajem si, aby sme tento večer dokázali Bohu s vierou opakovať: K tebe,
Pane, sa utiekam, s radosťou a nádejou. Daj, aby som ťa miloval ako tvoja Svätá Matka,
aby moja duša bola na konci cesty vzatá do Nebeskej slávy.“
Pre túto mimoriadnu
príležitosť dala nadácia Antonia Stradivariho k dispozícii orchestru vzácne husle
a violončelo zo začiatku 18.storočia a violu, ktorej pôvod siaha do začiatku17. storočia.
Koncert na počesť pápeža v priamom prenose vysielala talianska televízia Rai 5 a Vatikánske
televízne centrum. –jk-