Benedikt XVI. o krste, ktorý nás zaštepuje do Krista

Vatikán (6. máj. 2012, RV) – Aj napriek daždivému počasiu sa dnes na Námestí sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov z celého sveta, aby si vypočuli príhovor Benedikta XVI., a potom sa spolu s ním pomodlili poludňajšiu modlitbu Raduj sa nebies kráľovná.

Drahí bratia a sestry!
Evanjelium dnešnej Piatej veľkonočnej nedele začína obrazom vinice. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník“ (Jn 15,1). V Biblii častokrát nájdeme prirovnanie Izraela k plodnej vinici v prípade, že je verný Bohu; ak sa však od neho odvráti, stáva sa vinicou sterilnou, neschopnou produkovať „víno, čo obveseľuje srdce človeka“, ako spievame v 104. žalme v piatom verši. Pravou Božou vinicou, pravým viničom je Ježiš, ktorý nám prostredníctvom svojej obety lásky darúva spásu, otvára nám cestu, aby sme sa i my stali súčasťou tohto viniča. Ako Kristus ostáva v láske Boha Otca, tak aj učeníci, múdro očistení Majstrovým slovom (porov. Jn 15, 2-4), ak sú s ním hlboko spojení, stanú sa plodnými ratolesťami prinášajúcimi hojnú úrodu. Sv. František Saleský píše: „Vetva napojená a naštepená na kmeň prináša ovocie nie zo svojej sily, ale zo sily kmeňa: my sme boli pripojení láskou nášho Vykupiteľa ako údy ku hlave, preto teda...naše dobré skutky, dostávajúc hodnotu od neho, zasluhujú večný život.“ (Trattato dell’amore di Dio, XI, 6, Roma 2011, 601).

V deň nášho krstu nás Cirkev zaštepuje ako ratolesti do Kristovho veľkonočného tajomstva, do jeho samotnej osoby. Z tohto prameňa prijímame vzácnu miazgu, aby sme mali účasť na Božom živote. Podobne ako apoštoli, tak aj my, za pomoci pastierov Cirkvi, rastieme v Pánovej vinici spojení jeho láskou. „Ak je láska ovocím, ktoré máme prinášať, jej predpokladom je „zostávať“, čo vyjadruje hlbokú vieru, ktorá Pána neopúšťa“ (Ježiš z Nazareta, Milano 2007, 305). Je nevyhnutné, aby sme vždy ostali spojení s Ježišom, aby sme od neho záviseli, pretože bez neho nemôžeme nič urobiť (por. Jn 15,5). V liste Prorokovi Jánovi, ktorý žil v piatom storočí na púšti v Gaze, jeden z veriacich kladie otázku: Ako je možné prepojiť slobodu človeka a nemožnosť urobiť niečo bez Boha? A mních odpovedá: Ak človek zameria svoje srdce k dobru a prosí Boha o pomoc, dostane od neho silu, aby konal svoje dielo. Preto sloboda človeka a Božia moc pôsobia spoločne. Je to možné, pretože dobro pochádza od Pána a napĺňa sa vďaka konaniu veriacich (por. Ep. 763, SC 468, Paris 2002, 206). Naozajstné „zostávanie“ v Kristovi garantuje účinnosť modlitby, ako potvrdzuje i blahoslavený cistercián Guerriko z Igny: „Ó, Pane Ježišu...bez teba nemôžeme nič urobiť. Ty si skutočný záhradník, stvoriteľ, pestovateľ a strážca svojej záhrady, ktorý sadíš svojím slovom, zavlažuješ svojím duchom, dávaš rásť svojou mocou“ (Sermo ad excitandam devotionem in psalmodia, SC 202, 1973, 522).

Drahí priatelia, každý z nás je akoby ratolesťou, ktorá žije iba vtedy, ak každý deň rastie v modlitbe, v prijímaní sviatostí, v láske, v zjednotení s Pánom. Ten, kto miluje Ježiša, pravý vinič, prináša ovocie viery do bohatej duchovnej žatvy. Prosme Božiu Matku, aby sme ostali bezpečne upevnení v Ježišovi a
aby každý náš skutok mal v ňom svoj začiatok i naplnenie.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ