Benedikt XVI. k 50. výročiu Fakulty medicíny a chirurgie „Gemelli“

Vatikán/Taliansko (3. máj 2012, RV) – Pápež Benedikt XVI. navštívil dnes predpoludním Katolícku univerzitu Sacro Cuore v Ríme, a to pri príležitosti 50. výročia založenia Fakulty medicíny a chirurgie, pomenovanej podľa svojho zakladateľa Agostina Gemelliho. Stretnutie pápeža s akademickou obcou a celou komunitou univerzity sa uskutočnilo na námestí pred aulou Fakulty medicíny a chirurgie. Svätého Otca tu privítal kardinál Angelo Scola, ktorý je prezidentom Inštitútu Giuseppeho Toniola pre vyššie štúdiá a profesor Franco Anelli, prorektor Katolíckej univerzity Sacro Cuore. Po ich príhovoroch sa slova ujal pápež Benedikt XVI., pre ktorého je táto návšteva na pôde univerzity a polikliniky „Gemelli“ už piatou počas siedmich rokov jeho pontifikátu.

V úvode príhovoru Svätý Otec pozdravil prítomných kardinálov, biskupov, kňazov, ministrov, prorektora univerzity, docentov, lekárov, zdravotnícky personál, zamestnancov univerzity, študentov a osobitne „drahých pacientov“ – ako povedal – a všetkým prítomným ponúkol niekoľko myšlienok na reflexiu, z ktorých vyberáme:

„Naša doba je dobou, v ktorej vedecké poznatky zmenili pohľad na svet, ako aj na samotné ponímanie človeka. Početné objavy, inovatívne technológie, ktoré nasledujú po sebe rýchlym tempom, sú dôvodom k hrdosti, ale často nie sú bez znepokojujúcich dôsledkov. Na pozadí rozšíreného optimizmu vedeckého poznania sa rozširuje tieň krízy myslenia. Človek našej doby – bohatý na prostriedky, ale nie na vnímavosť – žije často ovplyvňovaný obmedzujúcim relativizmom, čo vedie k strate zmyslu pre zmysel vecí. Takmer oslepený technickou účinnosťou zabúda na základný horizont otázky o zmysle života a degraduje transcendentný rozmer na bezvýznamný.

V tejto súvislosti myslenie slabne a dosahuje až dno, ako aj etické ožobráčenie, ktoré zahmlieva odkazy na smer a na hodnoty. Tie, ktoré boli plodným koreňom európskej kultúry, a vďaka pokroku akoby išli do zabudnutia. V hľadaní Absolútna – il quaerere Deum – bola obsiahnutá požiadavka prehĺbenia profánnych vied, celého sveta poznania (porov. Discorso al Collčge des Bernardins di Parigi, 12 settembre 2008). Vedecký výskum a otázka zmyslu, v skutočnosti, aj keď v špecifickej epistemologickej a metodologickej fyziognómii, vychádzajú z jedného zdroja, ktorým je Logos. Ono riadi činnosti stvorenia a vedie myslenie ľudstva v dejinách. Mentalita zásadne „techno-praktická“ vytvára riziko nesúladu medzi tým, čo je technicky možné a tým, čo je morálne dobré, s nepredvídateľnými dôsledkami.

Je preto dôležité, aby kultúra znovu objavila silu zmyslu a dynamiku transcendentna, jedným slovom, aby rozhodne otvorila horizont hľadaniu Boha. Tu prichádza na myseľ slávna fráza Augustína „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ (Vyznania I, 1). Dá sa povedať, že rovnaký impulz k vedeckému výskumu vychádza z nostalgickej túžby po Bohu, ktorý žije v ľudských srdciach. V podstate vedec smeruje, často nevedome, k dosiahnutiu tejto pravdy, ktorá dáva životu zmysel.

Ale akokoľvek by bolo zanietené a úporné ľudské bádanie, samo o sebe nie je schopné vlastnými silami dôjsť k istému zakotveniu, pretože «človek nie je schopný úplne objasniť podivný tieň, ktorý visí nad otázkou večných skutočností ... Boh musí prevziať iniciatívu, prísť v ústrety a prehovoriť k človeku» (J. Ratzinger, L’Europa di Benedetto nella crisi delle culture, Cantagalli, Roma 2005, 124). Veda a viera majú akúsi plodnú vzájomnosť, akoby potrebu vzájomného dopĺňania sa pre reálnosť poznania. Avšak paradoxne pozitivistická kultúra, vylúčením otázky o Bohu z vedeckej diskusie, podmieňuje úpadok myslenia a oslabenie schopnosti skutočného poznávania. Ale hľadanie Boha človekom by sa stratilo v spleti ciest, ak by mu neprišla v ústrety jasná a istá cesta východiska. Je to cesta samého Boha, ktorý sa z nesmiernej lásky stal človeku blízkym.: „V Ježišovi Kristovi Boh nielen hovorí k človeku, ale ho hľadá... Je to hľadanie, ktoré sa rodí v dôvernosti Boha a jeho kulminujúcim bodom je vtelenie Slova“ (Ján Pavol II. Tertio Millennio Adveniente, 7).

Náboženstvo tohto Slova, kresťanstvo nedegraduje vieru na oblasť iracionálna, ale prisudzuje pôvod a zmysel skutočností tvorivému Rozumu, ktorý sa v ukrižovanom Bohu prejavil ako láska. On nás pozýva, aby sme prešli touto cestou hľadania Boha: «Ja som cesta, pravda, život». Sv. Tomáš Akvinský to komentuje: „Cieľ tejto cesty je v skutočnosti naplnením ľudskej túžby. Teraz človek túži po dvoch základných veciach: na prvom mieste po poznaní pravdy, na druhom mieste je to stálosť bytia, vlastnosť spoločná všetkým veciam. V Kristovi sa nachádza aj jedno, aj druhé.“ Hľadanie prežívané v integrite a osvetľované vedou a vierou má obe krídla, impulz a hybnosť, a nikdy nestratí pravú pokoru v zmysle vlastných limitov. Tak sa hľadanie Boha stane plodným na poznanie, kvasom kultúry, pôvodcom pravého humanizmu, výskumu, ktorý neuviazne na povrchu.

Drahí priatelia, nechajte sa stále viesť múdrosťou, ktorá pochádza zhora, poznaním osvetleným vierou, pamätajúc na to, že múdrosť vyžaduje zápal a námahu vo výskume.”

V závere príhovoru pápež Benedikt XVI. vyzdvihol osobité poslanie Katolíckej univerzity, ktorá má – ako povedal – s Petrovým nástupcom špecifický vzťah, a preto je povolaná byť príkladnou inštitúciou, ktorá nezužuje rámec svojho pôsobenia na ekonomickú výhodnosť, ale rozširuje ducha svojich projektov na rozvíjanie hodnôt, ktoré idú nad konzumný a úžitkový rámec a zameriava pohľad na hodnotu života a transcendentno. Potom Svätý Otec obrátil pohľad na pacientov nemocnice Gemelli a povzbudil ich, aby v utrpení vnímali odraz Kristovej lásky k nám, ktorou sme stále sprevádzaní. Je to opravdivá láska Boha, ktorá žiari v Kristovi a svojím prenikavým pohľadom dáva možnosť vytušiť a poznať to, čo nie je možné nijakej vede. „To poznal aj minulú nedeľu blahorečený Giuseppe Toniolo, ktorý tvrdil, že je v prirodzenosti človeka vidieť v iných obraz Božej lásky a v stvorení jeho vlastný odtlačok. Bez lásky aj veda stráca svoju dôstojnosť. Iba láska garantuje ľudskosť výskumu.“

Toľko z príhovoru Benedikta XVI. na pôde jubilujúcej fakulty, o ktorej čísla hovoria:

Viac ako 700 výskumných pracovníkov pracujúcich v 35 inštitúciách, vyše 1500 vedeckých prác publikovaných každý rok v najlepších medzinárodných časopisoch, 46 výskumných pracovníkov v rebríčku 300 „Top talianskych vedcov“. To sú len niektoré z kľúčových údajov týkajúcich sa Fakulty medicíny a chirurgie „Gemelli“, ktorá si pripomína 50. výročie svojej existencie.

Návšteva pápeža sa zhoduje aj s prvým Dňom za výskum, ktorý organizuje jubilujúca fakulta pod názvom „Život za výskum, výskum za život”. –jk-