Teológ Ratzinger o pôvode kňazstva

Vatikán (27. apr. 2012, RV) – Budúca nedeľa je 49. svetovým dňom modlitieb za povolania. Pri tejto príležitosti prinášame niekoľko myšlienok teológa Josepha Ratzingera o kňazstve, ktoré publikoval denník L’Osservatore Romano 28. mája 1970.

„Otázka kňazskej služby v Cirkvi sa znenazdajky stala horúcou témou. Existuje oprávnene sviatostné kňazstvo?“ Takto, hlbokým otáznikom sa začína dlhý článok budúceho pápeža, vtedajšieho profesora dogmatickej teológie na univerzite v Regensburgu. V odpovedi hneď podčiarkuje, že „súčasná kríza by nás mala povzbudiť, aby sme s novou pozornosťou počúvali odkaz pôvodu a nechali sa ním zúrodniť a viesť“. Joseph Ratzinger sprevádza čitateľa strhujúcou analýzou listov sv. Pavla, aby prišiel k zdôrazneniu toho, že nie je „ťažké dokázať, že už Nový zákon poukazuje na jednotu medzi apoštolátom a presbyterátom“. Táto štruktúra – dodáva – „je predstavená ako trvalá skutočnosť v Cirkvi“.

Nemecký teológ ďalej poukazuje na úzky vzťah, ktorý sa objavuje už v spisoch Lukáša: „kňazstvo Cirkvi nie je v rozpore so svedectvom Nového zákona“, ale „je v ňom pevne zakotvené“. Z hľadiska dejín náboženstiev „toto predstavuje prirodzene niečo úplne nové: nepochádza z kňazstva Starej zmluvy, ani zo starozákonného ‘kráľovského kňazstva’. Pochádza „z úzkej mesiášsko – apoštolskej spätosti: poslanie v pokračovaní poslania Ježiša Krista“.

„Nikto nebude popierať – dodal Ratzinger – , že v dejinách Cirkvi sa vždy objavujú prejavy utrpenia“, ale „to nesmie spochybniť kňazstvo ako také, ani nás, ktorým bolo odovzdané ako úloha“. A pýta sa: „sme si takí istí, že temnota existovala iba v iných časoch? A nie je to skôr tak, že každá doba musí prijať nanovo tento Pánov dar?“ V záverečnej časti svojej reflexie budúci pápež Benedikt XVI. zdôrazňuje, že „očisťujúce úsilie historického skúmania je dôležité”, ale „nestačí, pretože myslenie má svoje miesto v živote a od neho dostáva svoje predpoklady a svoje limity“. A dodáva: „len vtedy, ak vždy nanovo prijmeme túto úplnosť Pánovho odovzdania sa, môže naše myslenie nájsť cestu“. „Kristovo kňazstvo sa zavŕšilo“ na kríži. Z tohto dôvodu kríž je a zostáva základným kameňom a trvalým stredobodom kresťanského kňazského úradu, ktorý môže nájsť svoje naplnenie len v disponibilite vlastného ja v službe Pánovi a ľuďom.“ –jk-