Rozhovor s expertom na africkú otázku o tom, čo sa deje v Nigérii

Nigéria (17. apr. 2012, RV) – Situácia v Nigérii sa stále zhoršuje. Rastie počet obetí, ktoré má na svedomí islamistické hnutie Boko Haram, napojené na teroristickú organizáciu Al-Kaidá. Cieľom útokov tohto hnutia sú kresťania a ich kultové miesta. Viac ako 50 mŕtvych a desiatky zranených si vyžiadali atentáty počas osláv Veľkej noci v mestách Kaduna a Jos. Ďalších 44 mŕtvych si vyžiadali atentáty počas Vianoc a 185 obetí januárové útoky. Čo sa deje v tejto krajine? Kadunský arcibiskup Mons. Matthew Man-oso Ndagoso žiada, aby sa začal dialóg „medzi náboženskými spoločenstvami a civilnými predstaviteľmi“ a žiada aj zahraničnú pomoc. Je to však iba náboženská vojna, alebo ide o niečo iné? Na túto otázku odpovedá pre Vatikánsky rozhlas Enrico Casale, redaktor mesačníka „Popoli“, ktorý je expertom na africkú otázku:

„Problém atentátov, hoci sa to na prvý pohľad javí ako čisto náboženský konflikt, v skutočnosti má svoje korene nielen v spolužití medzi moslimami a kresťanmi, ale v samotnej situácii krajiny, ktorá je vnútorne rozdelená. Nigéria je potenciálne bohatou krajinou: je na prvom mieste medzi africkými krajinami v produkcii ropy, ktorá tvorí približne 90% štátnych príjmov. Ale 70% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Je jasné, že prítomnosť tohto bohatstva a tiež chudoby vytvárajú vo vnútri krajiny silné napätie. Napätie, ktoré sa na severe krajiny prejavuje atentátmi ako kontrast medzi moslimami a kresťanmi a na juhu – predovšetkým v oblasti Delty – napätím medzi miestnym obyvateľstvom a federálnou vládou v dôsledku užívania ropných zdrojov.

Súčasným prezidentom je Goodluck Jonathan, ktorý je kresťanom. Je tu tlak hnutia Boko Haram na to, aby padla táto vláda?

Istotne aj toto je v záujme Boko Haram: v kresťanskom prezidentovi vidia nebezpečenstvo pre islamskú identitu, predovšetkým v severných štátoch Nigérie. V skutočnosti je plán Boko Haram oveľa zložitejší a jeho cieľom je vytvoriť moslimský štát, kde sa bude v plnej miere uplatňovať zákon Šaría, teda odmietnutie všetkého, čo pochádza zo západných krajín. S týmto súvisí celý islamský fundamentalizmus, ktorý reprezentuje Taliban v Afganistane, v Somálsku Shebab a v celom svete Al-Kaidá. Preto sa aj predstavitelia Boko Haram cvičili v Somálskych výcvikových táboroch siete Shebab.

V
tejto súvislosti je znepokojujúca správa o minulotýždňovom ozbrojenom konflikte v meste Gao v štáte Mali?

Existuje spojenie medzi Boko Haram a bojovníkmi Al-Kaidy v oblasti islamského Magrebu, ktorí pôsobia v celej saharskej a sahelskej oblasti. Štáty tejto oblasti – hovorím o Mauritánii, Mali, Nigeri, časti Čadu – sú veľmi znepokojené prítomnosťou buniek Al-Kaidy a už začali s tým niečo robiť a v istých momentoch aj spoločne, aby zabránili šíreniu tohto islamského fundamentalizmu.

Čo robí medzinárodné spoločenstvo tvárou v tvár tejto ťažkej situácii kvôli politickým dôsledkom a predovšetkým mŕtvym? Iba sa díva?

Nie, nedíva sa. Už dlhší čas sú Spojené štáty vojensky prítomné v tejto oblasti. Veď napríklad vojsko štátu Mali bolo vycvičené profesionálmi americkej a francúzskej armády. Samotné Francúzsko má stále svoje vojenské zložky vo všetkých svojich bývalých kolóniách, a teda v Mali, Mauritánii a v Čade. Toto je odpoveď predovšetkým vojenská. Z pohľadu medzinárodných organizácií, je však ešte stále silné podceňovanie tohto problému.

Ide teda o situáciu, ktorá si vyžaduje dôkladnú pozornosť?

Jednoznačne. Je evidentné, že okrem vojenských záujmov v oblasti Sahary a Sahelu sa tu spájajú aj veľmi silné ekonomické záujmy, predovšetkým na severe Mali, ale aj v Nigeri, kde sa nachádzajú veľké zásoby ropy a uránu. -js-