P. Lombardi o siedmich rokoch pontifikátu Benedikta XVI.

Vatikán (16. apr. 2012, RV) – Celá Cirkev dnes s radosťou slávi 85. narodeniny Benedikta XVI. V týchto chvíľach prichádzajú do Vatikánu blahoželania z celého sveta. Sú to blahoželania nie len k narodeninám, ale aj k 7. výročiu zvolenia na Petrov stolec, ktoré si Svätý Otec pripomenie vo štvrtok 19. apríla. V pohľade na tieto dve jubileá, hovorí o svojich pocitoch hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi:

„Sú to predovšetkým dva pocity. Prvým je vďačnosť Pánovi za tohto pápeža, ktorý nás vedie s veľkou silou, jemnosťou a vierou, a teda je skutočným Božím darom. Druhým je obdiv: hoci začal túto službu univerzálnej Cirkvi v dosť pokročilom veku, ide o pontifikát veľmi bohatý a intenzívny, s mnohými cestami a dôležitými udalosťami, s intenzívnym učením širokého záberu. Musíme si priznať, že to, čo Svätý Otec dokázal za týchto 7 rokov, je niečo obdivuhodné.“

Teraz osobne, čo vás zaujalo z ľudského pohľadu, ľudského charakteru Jozefa Ratzingera?

„Čo ma najviac zaujalo, je jeho vľúdnosť a pozornosť. Keď s niekým nadviaže úzky vzťah, prežíva ho veľmi intenzívne: pozorne načúva tomu, čo chce povedať a vyjadriť ten, s kým rozpráva a venuje mu veľkú pozornosť a rešpekt. Okrem toho má jasné a prehľadné myslenie a vyjadrovanie. A to, čo komunikuje, má hutný obsah. Toto je druhá vec, ktorá sa ma okrem jeho vľúdnosti a pozornosti hlboko dotýka.“

Je ťažké, ba priam nemožné zhrnúť sedemročný pontifikát do jednej odpovede. Ale ak by ste to mali urobiť, ktorý rozmer najviac charakterizuje tieto roky?

„Počas tohto pontifikátu sa Cirkev sústredila na podstatu svojho poslania, teda: priorita načúvať Bohu, vzťah človeka s Bohom, na transcendentný rozmer života, na osobu Ježiša Krista ako zjavovateľa skutočnej Božej tváre. Tento rozmer poslania Cirkvi, pri ktorom sa zároveň iné aspekty a „moc“ Cirkvi stávajú druhoradé, sa pre mňa zdá byť charakteristikou tohto pontifikátu. Pápež Benedikt XVI. vedie Cirkev k podstate jej služby.“

V tomto ostatnom čase bol Svätý Otec veľmi zarmútený vnútornými udalosťami vo Vatikáne akým bolo únik informácií. Ten pocit, o ktorom prednedávnom hovoril aj Mons. Becciu. Aj napriek tomu je Svätý Otec svedkom pokoja a radosti...

„Pre mňa je táto udalosť prechodná. Problémy, ktoré Svätý Otec vníma, sú sekularizácia, zabúdanie na Boha, relativizmus a strata orientácie mnohých ľudí súčasnej doby. Čo sa týka Cirkvi, istotne trpel v dôsledku udalostí spojených s neverou a nezlučiteľných s poslaním a dôstojnosťou Cirkvi. V týchto rokoch sme s veľkou bolesťou prežívali diskusiu týkajúcu sa zneužívaní. Myslím si, že z týchto vecí pápež trpí viac, ako z tých interných rečí.“

Pre veriaceho, ktorý hľadí na pápeža je príjemné vidieť jeho radosť a vyrovnanosť, s akou napriek všetkému povzbudzuje ...

„Istotne. Svätý Otec je človek viery, je skutočným veriacim. Je tým, kto môže pomôcť a slúžiť Cirkvi ako sklala viery, pretože je prvý, kto verí. V tomto zmysle viera je prameňom tej vyrovnanosti a hlbokej radosti, ktorú mu nik nemôže vziať. Koreňom duchovnej vyrovnanosti pápeža Benedikta XVI. je samotná viera, a teda nádej, ktorá z nej pochádza.“

Zvykom býva, že tomu, kto slávi narodeniny, sa niečo daruje. Ale teraz naopak: Aký najväčší dar ste dostali od Benedikta XVI. vy?

„Osobne si najviac cením knihu o Ježišovi: zdalo sa mi, že je výsledkom osobného pápežovo úsilia – okrem tých aspektov, ktoré sú spojené s jeho poslaním a ktoré sa od neho očakávajú ako od pápeža – kde ukázal prostredníctvom svojej teologickej a spirituálnej pripravenosti osobný vzťah s Kristom. Toto je pre každého z nás a pre každého veriaceho kresťana čímsi absolútne podstatným. Svätý Otec nám dal dar svojho osobného štúdia Kristovej tváre, preto je pre mňa najväčším darom, ktorý som od neho dostal.“

Čo by ste mu chceli zablahoželať?

„Cítim vzájomné povzbudenie z toho, že Svätý Otec žije. Pápež často hovorí: prišiel som, aby som vás upevnil vo viere a povzbudil vás, ale som vďačný za povzbudenie, ktoré mi dávate, keď odpovedáte s vďakou a láskou a keď ma prijímate s otvorenou dušou a vrúcnosťou. Teda moje blahoželanie je toto: nech stále cíti od Cirkvi a od mnohých ľudí túto vzájomnú výmenu, aby ho to povzbudzovalo v napĺňaní jeho poslania.“ – js –