Benedikt XVI. po krížovej ceste v rímskom Koloseu

Vatikán (6. apr. 2012, RV) – Pobožnosť krížovej cesty na Veľký piatok večer o 21.15 hod., ktorej v rímskom Koloseu predsedal pápež Benedikt XVI., bola tohto roku zameraná na rodiny. Zamyslenia k zastaveniam pripravili manželia Danilo a Anna Maria Zanzucchiovci z Hnutia fokoláre, ktorí sú súčasne iniciátormi hnutia „Nové rodiny“. V závere krížovej cesty sa prítomným prihovoril Svätý Otec.


Drahí bratia a sestry,

pripomenuli sme si, v meditácii, modlitbe a spevom, putovanie Ježiša po ceste Kríža: ceste, z ktorej sa nám zdalo, že niet úniku a ktorá naopak zmenila život a históriu človeka, otvorila prechod k “novému nebu a novej zemi” (porov. Zjv 21,1). Špeciálne v tento deň Veľkého piatku Cirkev slávi, s intímnou duchovnou priľnavosťou, spomienku smrti Božieho Syna na kríži a v jeho Kríži vidí strom života, ktorý je plný plodnosti novej nádeje.

Skúsenosť utrpenia poznačuje ľudstvo, poznačuje tiež rodinu; koľko krát sa táto púť stáva namáhavou a ťažkou! Nepochopenia, rozdelenia, starosť o budúcnosť detí, choroby, ťažkosti rôzneho druhu. Potom, v tejto našej dobe sa situácia mnohých rodín sťažila tým, že niet istoty zamestnania a mnohými inými negatívnymi dôsledkami, ktoré vyprovokovala ekonomická kríza. Púť Via Crucis – Krížovej cesty, ktorú sme opätovne prešli v tento večer, je pozvaním pre nás všetkých, špeciálne pre rodiny, ku kontemplovaniu ukrižovaného Krista, aby sme mali silu ísť ďalej aj napriek ťažkostiam. Ježišov kríž je najvyšším znakom Božej lásky ku každému z ľudí, je hojnou odpoveďou na potreby každej osoby, ktorá túži byť milovaná. Keď sme skúšaní, keď musia naše rodiny čeliť bolesti a súženiu, pohliadnime na Kristov kríž: tam nájdeme odvahu pokračovať v putovaní; tam môžeme opakovať so železnou nádejou slová sv. Pavla: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? ... Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“ (Rim 8,35.37)

V zármutkoch a ťažkostiach nie sme sami; rodina nie je sama: Ježiš je prítomný so svojou láskou, podopiera ju svojou milosťou a daruje jej energiu, aby mohla ísť ďalej. A je to práve táto Ježišova láska, na ktorú sa máme obrátiť, keď ľudskými zaváhaniami a ťažkosťami riskujeme, že bude zranená jednota nášho života a rodiny. Tajomstvo Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nás povzbudzuje, aby sme putovali s nádejou: obdobie bolesti a skúšky, ak je prežívané s Kristom, s vierou v Neho, už skrýva v sebe svetlo zmŕtvychvstania, nový život vzkrieseného sveta, Veľkú noc každého človeka, ktorý verí v jeho Slovo.

V tom ukrižovanom Mužovi, ktorý je Božím Synom, aj samotná smrť získava nový význam a usmernenie, je vykúpená a premožená, je prechodom k novému životu: „... Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12,24) zverme sa Kristovej Matke. Ona, ktorá sprevádzala svojho Syna na krížovej ceste, Ona, ktorá stála pod Krížom v hodine jeho smrti, Ona, ktorá povzbudila Cirkev pri jej narodení, aby bola živá v Pánovej prítomnosti, kiež dovedie naše srdcia, srdcia všetkých rodín cez široké mysterium passionis – tajomstvo utrpenia k
mysterium paschale – veľkonočnému tajomstvu, k tomu svetlu, ktoré prepukne z Kristovho Zmŕtvychvstania a ukáže nám definitívne víťazstvo lásky, radosti, života nad zlom, bolesťou a smrťou.
Amen.

Preklad: Dušan Kolenčík