P. Cantalamessa: Ježiš zápasil, my sme získali korunu víťazstva

Vatikán (6. apr. 2012, RV) – V Bazilike sv. Petra sa dnes o 17.00 začali veľkopiatkové obrady, ktorým predsedal pápež Benedikt XVI. Asistovali mu kardináli diakoni, Francesco Coccopalmerio, predseda Pápežskej rady na výklad zákonov a kardinál Mauro Piacenza, prefekt Kongregácie pre klerikov.
Jednotlivé čítania zazneli v taliančine a v angličtine. Po spievaných pašiách, ktoré v latinčine zaintonovali traja diakoni nasledovala homília, ktorú už tradične predniesol pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa. Vo svojej kázni, ktorej ústredným bodom bol citát zo Zjavenia sv. Jána: „Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov“ sa predovšetkým zameral na význam slávenia dnešnej liturgie. Okrem iného povedal:

„Niektorí cirkevní otcovia zhrnuli celé tajomstvo vykúpenia do jedného obrazu. Predstav si – hovoria –, že sa na štadióne udiala jedna výnimočná bitka. Jeden čnostný a význačný muž sa postavil proti krutému tyranovi, ktorý držal celé mesto a jeho obyvateľov v otroctve. Po nesmiernej námahe a utrpení ho tento čnostný muž premohol. Ty si stál za ohradou, nebojoval si, nevynaložil si žiadnu námahu, a ani si neutŕžil žiadne zranenie. Avšak, keď obdivuješ tohto čnostného človeka, ak sa raduješ spolu s ním z jeho víťazstva, ak mu nasadíš víťaznú korunu, podáš mu pravicu; teda, ak sa s ním natoľko raduješ, akoby to bolo tvoje vlastné víťazstvo hovorím ti, že istotne budeš mať aj ty účasť na víťaznej cene. Ale je tu niečo viac: Predstav si, že víťaz nepotrebuje a nežiada pre seba žiadnu cenu, ale túži nadovšetko, aby poctu a cenu za víťazstvo dostal ten, kto sa s ním teraz teší. [...] Toto sa deje – hovoria Cirkevní otcovia – medzi Kristom a nami. On na kríži premohol odvekého nepriateľa. Svätý Ján Zlatoústy to vyjadruje takto: «Naše meče nie sú zmáčané v krvi, nestáli sme v aréne, neboli sme zranení, ba ani sme ten boj nevideli; a hľa, dosiahli sme víťazstvo. On bojoval, my sme získali korunu víťazstva. Keďže sme aj my zvíťazili, napodobňujme to, čo robia v tomto prípade vojaci: s radostným prevolávaním oslavujme víťazstvo, spievajme oslavné hymny Pánovi». Lepšie ako týmto spôsobom sa nedá opísať význam liturgie, ktorú teraz slávime“.

Páter Cantalamessa ďalej zdôraznil, že liturgia, nie je len pripomienkou udalostí, ktoré sa stali niekedy, ale je to sprítomňovanie samotnej udalosti. „Liturgia «obnovuje» udalosť!“ A ďalej pokračoval: „Nikto nemôže byť prítomný ako živý pri výročí svojej smrti. Kristus však áno, pretože vstal z mŕtvych. Iba on môže povedať «Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov» (Zjv 1,18). Preto v týchto dňoch musíme byť opatrní, keď navštívime tzv. «hroby», [...] aby sme si nevyslúžili takú výčitku, s akou sa obrátil Vzkriesený na ženy vo veľkonočné ráno: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» [...] My neslávime iba nejaké výročie, my slávime tajomstvo“. [...] Ako ďalej dodal, že pri liturgickom slávení „nejde o to, aby sme boli len účastní nejakej spomienky, ale aby sme «prijali a pochopili» jej význam, aby sme sa z jednoduchých divákov stali aktérmi udalostí. Záleží však na nás, čo si zvolíme v tejto dráme, kým chceme byť: či Petrom, či Judášom, Pilátom, alebo zástupom, či Šimonom Cirenejským, Jánom, alebo Máriou... Nik nemôže ostať nestranným; nezaujať žiaden postoj, lebo to by znamenalo vybrať si jasnú postavu – tú Pilátovu, ktorý si umýva ruky, alebo zástupu, ktorý v diaľke «stál a díval sa» (Lk 23,35). Ak sa nás cestou domov dnes večer niekto opýta: «Odkiaľ ideš? Kde si bol?» odpovedzme priamo, aspoň v našom srdci: «Z Kalvárie!»“

V ďalšej časti svojej homílie P. Cantalamessa zdôraznil skutočnosť, že ak chceme pochopiť význam tajomstva, ktoré slávime, nestačí prísť a zúčastniť sa na liturgickej slávnosti. Je k tomu nevyhnutná viera, ktorej zárodok sme získali v krste, ale jej rast v našom srdci musí prísť skrze naše úsilie a každodenné načúvanie Milosrdnému Bohu, ktorý je jediný spravodlivý. V závere svojej homílie poukázal na postavu kajúceho lotra na kríži, ktorý svojim uznaním, že Kristus trpí nespravodlivo a on spravodlivo za svoje činy, stáva sa pre nás príkladom. „Koľko brutálnych činov stále ostáva bez vinníkov, koľko nevyriešených prípadov! – hovorí pápežský kazateľ – Kajúci lotor napomína zodpovedných: robte ako ja, ukážte sa, vyznajte svoju vinu; aj vy zakúsite radosť, ktorú som pocítil ja, keď som počul Ježišove slová: «Dnes budeš so mnou v raji!». Mnohí zločinci, ktorí sa obrátili, môžu dosvedčiť, že zažili niečo podobné: že v deň, kedy našli odvahu priznať a oľutovať svoju vinu, prešli z pekla do raja. [...] Prisľúbený raj je pokojné svedomie, schopnosť hľadieť na seba v zrkadle, alebo hľadieť na svoje deti bez toho, aby sme sa hanbili. Neneste do hrobu svoje tajomstvo. Zapríčiní vám ľudsky nepredstaviteľné odsúdenie. [...] «Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú vybielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna» (Iz 1,18)“. - js -