Záverečné chvíle Benedikta XVI. na Kubánskej pôde

Vatikán/Kuba (28./29. mar. 2012, RV) – Pred malou chvíľou Svätý Otec ukončil návštevu Kuby. Aj napriek upršanému počasiu, lemovalo cestu z Apoštolskej nunciatúry na letisko niekoľko tisíc Kubáncov. Po príchode na havanské letisko sa ešte uskutočnilo súkromné stretnutie prezidenta Castra a Benedikta XVI. Podľa pôvodného plánu malo stretnutie trvať iba niekoľko minút. Nakoniec stretnutie medzi štyrmi očami trvalo viac ako 20 min. Po príhovore prezidenta Castra sa svojim záverečným prejavom rozlúčil aj Benedikt XVI. Lietadlo talianskej spoločnosti Alitalia sa vznieslo na svoj viac ako 10 hodinový let do Ríma takmer so 45. min. meškaním oproti pôvodnému plánu, ktorý bol o 17.00 hod. miestneho času (24.00 hod. nášho času).
Jeho prejav prinášame v plnom znení:

„Pán prezident, otcovia kardináli a bratia v biskupskej službe,
vážené autority,
páni a dámy, všetci priatelia!

Vzdávam Bohu vďaky za to, že mi dovolil navštíviť tento pekný ostrov, ktorý zanechal hlboký znak v srdci môjho predchodcu, blahoslaveného Jána Pavla II., keď sem prišiel ako ohlasovateľ pravdy a nádeje. Aj ja som túžil prísť medzi vás ako pútnik lásky, aby som poďakoval Panne Márii za prítomnosť jej milostivej sochy v sanktuáriu v del Cobre, kde už počas štyroch storočí sprevádza púť Cirkvi v tomto národe a dodáva odvahu všetkým Kubáncom, aby s pomocou Krista objavili pravý význam nepokoja a túžob, ktoré sú uhniezdené v ľudskom srdci, a ktoré majú nevyhnutnú silu na budovanie otvorenej spoločnosti, v ktorej sa nik necíti vylúčený. «Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, osvecuje tento svet a robí to ešte jasnejším spôsobom práve tam, kde sa podľa ľudského úsudku všetko javí temné a beznádejné. On premohol smrť – On žije – a viera v neho preniká ako malé svetlo všetko temné a hrozivé.» (Príhovor počas modlitbovej vigílie s mladými, Freiburg, 24. 9. 2011).

Ďakujem vám, pán prezident, a iným verejným predstaviteľom za záujem a spoluprácu, ktorou ste prispeli k pozitívnemu priebehu tejto cesty. Svoju vďaku vyjadrujem aj členom Konferencie biskupov Kuby, ktorí nešetrili svojimi silami a obetami. Rovnako aj všetkým, ktorí k tomu akýmkoľvek spôsobom prispeli, osobitne modlitbou.
Vo svojom srdci nesiem všetkých a každého Kubánca, ktorí ma sprevádzali svojou modlitbou a láskou, ponúknuc mi srdečné prijatie, a ktorí sa so mnou podelili o svoje najhlbšie a oprávnené túžby.
Prišiel som sem ako svedok Ježiša Krista v pevnom presvedčení, že tam kde prichádza on, skľúčenosť prenecháva miesto nádeji, dobrota nahrádza neistotu a čnostná sila otvára horizonty nezvyčajným a prospešným perspektívam. V jeho mene a ako nástupca svätého Petra som chcel pripomenúť jeho posolstvo spásy, aby povzbudilo nadšenie a záujem kubánskych biskupov, ako aj kňazov, rehoľníkov a tých, ktorí sa pripravujú na kňazskú službu a rehoľný život. Nech slúži ako nový impulz pre tých, ktorí vytrvalo a oddane spolupracujú pri ohlasovaní evanjelia, osobitne laikov, aby posilnili svoju oddanosť Bohu v ich živote a práci, aby sa neunavili v zodpovednom prispievaní k spoločnému dobru a integrálnemu rozvoju celej krajiny.
Cesta, ktorú Kristus ponúka ľudstvu a každému človeku a národu, nie je nanútená, ba je skôr prvým a základným faktorom k jeho autentickému rozvoju. Nech Pánovo svetlo, ktoré osobitným spôsobom žiarilo počas týchto dní nezhasne v nikom, kto ho prijal, a nech pomôže posilniť všetkých k jednote, a nech dá vyniknúť tomu najušľachtilejšiemu, čo je v kubánskej duši, jej najväčším hodnotám, na ktorých je možné postaviť spoločnosť so širokými obzormi, spoločnosť obnovenú a zmierenú. Nech sa nikto necíti, že mu je zabránené prispieť k tejto vznešenej úlohe kvôli obmedzeniu jeho základných slobôd, alebo kvôli nedostatku vzdelania, alebo materiálnych prostriedkov. Situácia, ktorá sa zhoršuje z dôvodu reštriktívnych ekonomických opatrení uvalených zahraničím, negatívnym spôsobom dolieha na obyvateľstvo.
Tu završujem svoju púť, ale budem pokračovať v úprimnej modlitbe, aby ste pokračovali vo svojom putovaní, a aby sa Kuba stala domovom všetkých a pre všetkých Kubáncov, kde budú spoločne žiť v spravodlivosti a slobode, v prostredí úprimnej bratskej lásky. Rešpektovanie slobody, ktorá bije v srdci každého človeka, je nevyhnutnosťou k tomu, aby sa adekvátnym spôsobom odpovedalo na jeho základné potreby spojené s jeho dôstojnosťou a k budovaniu takej spoločnosti, v ktorej sa každý cíti byť užitočným prispievateľom pri budovaní svojho vlastného života, svojej rodiny a svojej vlasti.
Súčasnosť nám s naliehavosťou ukazuje potrebu, že v ľudskom spolunažívaní, či v národnom alebo medzinárodnom kontexte, je nutné odstrániť nemeniteľné pozície a presvedčenia, ktoré majú sklon iba k jednostrannému pochopeniu a neslúžia k budovaniu vzájomnej spolupráce. Eventuálne nezhody sa musia – neúnavne – riešiť takým spôsobom, ktorý spája všetkých, prostredníctvom trpezlivého a úprimného dialógu a úprimnou vôľou načúvať tým cieľom, ktoré prinášajú nové nádeje.
Kuba, oživ v sebe vieru tvojich otcov! Vezmi si z tejto viery silu k budovaniu lepšej budúcnosti, dôveruj Pánovým prísľubom, otvor svoje srdce jeho evanjeliu, aby sa autentickým spôsobom obnovil tak osobný život, ako aj život spoločnosti.
Zatiaľ čo sa s vami lúčim, prosím Pannu Máriu Milosrdenstva z El Cobre, aby ochraňovala všetkých Kubáncov, nech ich podrží v čase skúšok a vyprosuje od Všemohúceho tie milosti, po ktorých najviac túžia. Hasta siempre, Kuba, zem ozdobená Máriinou materskou prítomnosťou! Nech Boh žehná tvoju budúcnosť!“ – js –