P. Lombardi: Pápežova návšteva na Kube je predovšetkým vnútorným posilnením miestnej
cirkvi
Vatikán/Kuba (28. mar. 2012, RV) – Benedikt XVI. sa včera v Paláci revolúcie
v Havane stretol s kubánskym prezidentom Raulom Castrom. Po súkromnom rozhovore, ktorý
trval 45 minút, nasledovala výmena darov. Prezident Castro obdaril Svätého Otca reprodukciu
bronzovej sochy Panny Márie z El Cobre. Pápež mu naopak podaroval faximile Ptolemaiovej
Geografie z 15. storočia. Včera večer sa hovorca Svätej stolice páter Federico
Lombardi stretol s novinármi, aby sa vyjadril k tomuto cirkevno-politickému stretnutiu.
Po tom, čo jeden z novinárov poznamenal, že išlo o skutočne dlhé stretnutie, prítomných
zaujímalo, čím je výnimočné:
„Povedali ste správne, že to bolo dlhé stretnutie,
a už tento aspekt je pomerne príznačný, pretože význam takýchto stretnutí spočíva
predovšetkým v skutočnosti, že keď sa ľudia stretnú, zanechajú formality,
aby si vytvorili hlbší vzťah. Už pri stretnutí Jána Pavla II. s Fidelom Castrom
zohralo významnú úlohu osobné stretnutie, ktoré neskôr prinieslo význačné výsledky.Povedal by som, že aj počas tejto cesty má osobné stretnutie medzi prezidentom
a pápežom, samo o sebe hodnotu aj vďaka svojej dĺžke... Bolo to stretnutie
pokojné a veľmi, veľmi srdečné.“
Môžete niečo prezradiť aj
z toho, čo bolo jeho obsahom?
„Je možné povedať, že hovorili aj o
súčasných podmienkach, v ktorých žije ľud na Kube, situácii v krajine, a čo sa týka
pápeža, prirodzene, o očakávaniach Cirkvi, aby bol jej život intenzívnejší, vždy
plnší vo vyjadrovaní viery a tiež prostredníctvom jej prítomnosti v živote
krajiny. Púť Panny Márie Milosrdenstva, ktorá trvala rok a pol, povzbudzujúc
celý ostrov pred začiatkom tohto jubilejného roku, je niečo, čo hlboko ovplyvnilo
aj kubánske autority, pretože bola znakom veľkej vitality Cirkvi, jej
zapájania sa do života a cítenia obyvateľov, ktorí sa zmobilizovali,
a v tomto prípade, nejde len o praktizujúcich veriacich, ale aj o iných. A toto upútalo
pozornosť a úctu autorít k Cirkvi natoľko, že sa stalo predpokladom
k prijatiu ďalších krokov. Pápež tiež predniesol špecifickú požiadavku, týkajúcu
sa slávenia Veľkého piatku: ako to bolo počas cesty Jána Pavla
II. v prípade sviatku Vianoc, ktorý bol uznaný ako výsledok cesty Jána Pavla
II. Uvidíme, je možnosť, že aj Veľký piatok, ktorý je vnímaný
ako významný deň aj v náboženskej tradícií Kubáncov, by
mohol byť uznaný aj zo strany vládnych predstaviteľov.“
Počas týchto dní
na Kube je v centre pozornosti prítomnosť mnohých osôb. Na Kube sa zo zdravotných
dôvodov nachádza aj prezident Venezuely, Chavez, ktorý chcel pozdraviť pápeža, ale
– ako povedal – bez zasiahnutia do programu pápeža a prezidenta Castra...
„Zdá
sa mi to logické.Myslím si, že by ma prekvapilo, ak by prezident inej
krajiny prišiel počas návštevy, už tak krátkej a intenzívnej, ako je
táto pápežova na Kube a žiadal od pápeža osobitnú pozornosť. Takže sa
mi zdá správne to, čo bolo povedané a čo nám dáva zároveň príležitosť zaželať
mu z našej strany skoré uzdravenie, pretože vieme, že sem na Kubu prišiel práve z
dôvodu liečenia, ktorému sa podrobuje.“
Pozornosť medzinárodných
médií priťahuje možné stretnutie s Fidelom Castrom...
„Áno, zdajú sa mi
trocha posadnuté záujmom o toto stretnutie, zatiaľ čo sú tu aj ďalšie veľmi
dôležité aspekty tejto cesty, ako samotná púť pápeža, po ktorej
túžil, a ktorá je dôvodom jeho príchodu sem na Kubu. Prirodzene, zo symbolického
hľadiska, má stretnutie s veľkým vodcom kubánskej histórie svoj význam
a svoju dôležitosť, a pápež dal jasne najavo svoju otvorenosť tejto možnosti. Ak k
tomu dôjde, vyjadríme sa.“
Posilňuje pápežova prítomnosť kubánsku cirkev;
jej úlohu?
„Ale samozrejme! Predovšetkým posilňuje vo vnútri, čo je prvou
vecou, od ktorej sa vyvíjajú ďalšie. Cirkev na Kube zažíva moment šťastia,
práve preto, že toto slávenie – v prvom rade cesta a potom jubilejný rok Panny
Márie Milosrdenstva – prevyšuje všetky očakávania, sa prejavujú chvíle vďaky...)
práve pre toto slávenie – v prvom rade pre cestu a jubilejný rok Panny Márie Milosrdenstva
– nad všetky očakávania sa prejavujú chvíle vďaky a vnútornej revitalizácie
Cirkvi a kubánskeho ľudu. Takže, ide o duchovný rozmer, na ktorý sa nemá zabúdať:
okrem povzbudenia, ktoré pápež môže ponúknuť svojou prítomnosťou, je
jeho povzbudenie, ktoré sa vzťahuje na vďaku v najhlbšom náboženskom význame.“
– mf –