Homília Benedikta XVI. zo svätej omše v Santiagu de Cuba

Vatikán/Kuba (27. mar. 2012, RV) – Pondelok 26. marca 2012 sa zapíše do histórie Kuby ako deň, kedy na ostrov zavítal pápež Benedikt XVI. Príletom na medzinárodné letisko v Santiagu de Cuba o 14.00 hod. miestneho času sa začal bohatý program trojdňovej návštevy, ktorá zavedie Nástupcu sv. Petra do dvoch miest: Santiago de Cuba a do Havany. Hneď v prvé popoludnie po prílete a privítacom ceremoniáli bola na programe 23. apoštolskej cesty svätá omša so začiatkom o 17.30 miestneho času, u nás 30 minút po polnoci, teda už 27. marca. Bola slávená pri príležitosti 400. výročia nájdenia milostivej sochy Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre, ktorá bola pri tejto príležitosti privezená do Santiaga de Cuba na Námestie Antonia Macea, národného hrdinu. Za daždivého počasia tu Svätý Otec slávil Eucharistiu zo slávnosti Zvestovania Pána. Podľa oficiálnych zdrojov sa na svätej omši zúčastnilo viac ako 200-tisíc veriacich. V úvode slávnosti vzácneho hosťa privítal arcibiskup Dionisio García Ibáñez. Homíliu Benedikta XVI. prinášame v plnom znení.

Drahí bratia a sestry!

Vzdávam vďaky Bohu, že mi doprial prísť medzi vás a uskutočniť túto tak očakávanú cestu. Pozdravujem Mons. Dionisia Garcíu Ibáñeza, arcibiskupa Santiaga de Cuba a ďakujem mu za jeho láskavé slová prijatia v mene všetkých. Zároveň pozdravujem biskupov Kuby, aj tých, čo prišli z iných krajín, tiež kňazov, rehoľníkov, seminaristov i veriacich laikov prítomných na tejto eucharistickej slávnosti. Nemôžem opomenúť tých, ktorí tu nemôžu byť pre chorobu, vek alebo z iných dôvodov. Okrem toho pozdravujem tu prítomné autority.

Táto svätá omša, ktorej smiem predsedať pri príležitosti mojej prvej návštevy v tejto krajine, zapadá do kontextu mariánskeho jubilejného roku na počesť Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre, patrónky Kuby, pri príležitosti 400. výročia nájdenia jej milostivej sochy v tejto požehnanej krajine. Som si vedomý námahy a obetavosti, s akou ste pripravili toto jubileum, najmä z duchovného hľadiska. Naplnilo ma dojatím, keď som počul o zápale, s akým bola Mária uctievaná a vzývaná mnohými Kubáncami počas jej putovania po všetkých kútoch a miestach ostrova.

Tieto významné udalosti cirkvi na Kube sú prežiarené neobyčajnou krásou slávnosti, ktorú dnes slávi univerzálna Cirkev: Zvestovanie Pána Panne Márii. Vtelenie Božieho Syna je skutočne ústredným mystériom kresťanskej viery a Mária má v ňom popredné miesto. Avšak aký je význam tohto tajomstva? A čím je dôležité pre náš konkrétny život?

Pozrime sa predovšetkým, čo znamená vtelenie. V Evanjeliu sv. Lukáša sme počuli slová anjela Márii: «Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn» (Lk 1, 35). V Márii sa Boží Syn stáva človekom, tak sa napĺňa proroctvo Izaiáša: «Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!» (Iz 7, 14). Áno, Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo telom, je Boh s nami, ktorý prišiel, aby býval medzi nami a zdieľal s nami našu ľudskú ohraničenosť. Apoštol Ján to vyjadruje takto: «A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami» (Jn 1, 14).

Vyjadrenie «stal sa človekom» poukazuje na konkrétnejšiu a hmatateľnejšiu ľudskú realitu. V Kristovi Boh skutočne prišiel na svet, vstúpil do našej histórie, urobil si príbytok medzi nami a splnil tak intímnu túžbu ľudstva, aby bol svet skutočne domovom pre človeka. Naopak, ak je Boh vylúčený, svet sa stáva nehostinným miestom pre človeka a súčasne marí pravé poslanie stvorenstva, byť priestorom pre spoločenstvo, pre «áno» láske medzi Bohom a človekom, ktorý mu odpovedá.
Takže ako sa zjavil Boh, keď nám poslal svojho Syna v tele podobnom nášmu? Odpoveď na túto otázku nachádzame v Liste Hebrejom, ktorý sme počúvali v druhom čítaní. Tu kladie svätý autor do úst Krista niektoré slová Žalmu 40, ktoré vyjadrujú intímnu hĺbku jeho srdca v okamihu vtelenia. Preto Kristus vstupujúc do sveta hovorí: «Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. (...) Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože» (Hebr 10, 5 - 10). Boh vo svojom pláne lásky určil, že naša spása sa realizuje skrze obetu Kristovho tela.
Vtelenie predpokladá prijatie tejto vôle Otca zo strany Krista a tým sa orientuje už smerom k veľkonočnému mystériu kríža a vzkriesenia. Vtelenie a veľkonočné mystérium Krista sú úzko prepojené tým, že na kríži kulminuje obeta seba samého, ktorú Ježiš začína uskutočňovať od prvého okamihu jeho ľudskej existencie v lone Panny Márie. Súčasne kríž a vzkriesenie predpokladá vtelenie, ktorým Kristus berie na seba ľudské telo, aby ho ponúkol ako obetu za spásu. Vykúpenie sa teda nerealizuje mimo samotného človeka, ale Boh vošiel do nášho tela, aby ho otvoril a povýšil k účasti na svojom božskom živote. Takže telo dosiahne naplnenie svojho pôvodného povolania: byť nositeľom a zjavovateľom života ducha, Božej lásky.

Avšak kontemplujúc mystérium vtelenia nemôžeme zabudnúť obrátiť naše oči na Máriu a naplniť sa údivom, vďačnosťou a láskou vidiac ako sa náš Boh pri svojom príchode na svet chcel spoľahnúť na slobodný súhlas jeho stvorenia.
Až keď Mária odpovedala anjelovi «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38), od tohto momentu večné Slovo Otca začalo svoju ľudskú existenciu v čase.
Je dojemné vidieť, ako Boh nielen rešpektuje ľudskú slobodu, ale zdá sa, že ju potrebuje. A vidíme tiež, ako je začiatok pozemského života Božieho Syna poznačený dvojitým «áno» spásonosnej vôli Otca: Kristovým a Máriiným. Táto poslušnosť voči Bohu je to, čo otvára dvere sveta k pravde a spáse. Boh nás naozaj stvoril zo svojej nekonečnej lásky, preto žiť podľa jeho vôle je cestou k nájdeniu našej autentickej identity, pravdy nášho bytia, zatiaľ čo vzďaľovanie sa od Boha nás vzďaľuje od seba samých a
vrhá nás do prázdnoty.

Poslušnosť vo viere je pravou slobodou, autentickým vykúpením, ktoré nám umožňuje zjednotiť sa v Kristovej láske v jeho úsilí podriadiť sa vôli Otca. Vykúpenie je vždy tento proces privedenia vôle človeka k plnému stotožneniu s Božou vôľou (porov. Lectio divina so seminaristami, Rím, 18. februára 2010).

Drahí bratia a sestry, dnes oslavujeme Najsvätejšiu Pannu pre jej vieru a aj my hovoríme spolu so svätou Alžbetou: «Blahoslavená, ktorá si uverila» (Lk 1, 45). Ako hovorí sv. Augustín, Mária počala Krista najprv vo svojom srdci vierou, až potom fyzicky vo svojom lone. Mária verila a v nej sa naplnilo to, v čo verila (porov. Reči 215, 4: PL 38,1074). Prosme Pána, aby posilnil našu vieru, aby ju urobil živou a činorodou v láske. Prosme ho, aby sme boli schopní, ako ona, prijať do nášho srdca Slovo Boha a praktizovať ho s pokornou poslušnosťou a vytrvalosťou.

Panna Mária pre svoju nezastupiteľnú úlohu v Kristovom mystériu predstavuje obraz a model Cirkvi. Aj Cirkev, rovnako ako Kristova Matka, je pozvaná, aby prijala do seba tajomstvo Boha, ktorý prichádza, aby v nej prebýval. Drahí bratia a sestry, viem, s akým veľkým úsilím, odvahou a odhodlaním pracujete každý deň na tom, aby v daných okolnostiach vašej krajiny, v tomto historickom okamihu, Cirkev stále viac odráža svoju pravú tvár ako miesta, kde Boh prichádza, aby sa stretol s ľuďmi.

Cirkev, živé telo Krista, má poslanie sprostredkovať na zemi spásnu prítomnosť Boha a otvoriť svet niečomu väčšiemu ako je sám, láske a svetlu Boha. Stojí zato, drahí bratia a sestry, oddať celý svoj život Kristovi, rásť každý deň v jeho priateľstve a cítiť sa povolaní k ohlasovaniu krásy a dobra vlastného života všetkým ľuďom, našim bratom. Povzbudzujem vás vo vašej úlohe zasiať do sveta Božie slovo a ponúknuť všetkým pravý pokrm Kristovho Tela.

Keďže sa blíži Veľká noc, rozhodnime sa bez strachu a komplexov nasledovať Ježiša na jeho ceste ku krížu. Prijmime akékoľvek protivenstvá a trápenie s trpezlivosťou a vierou, s presvedčením, že on svojím vzkriesením porazil sily zla, ktoré všetko zatemňuje, a dal vzklíčiť novému svetu, svetu Boha, svetla, pravdy a radosti. Pán neprestane žehnať bohatou úrodou veľkorysosť vášho úsilia.
Tajomstvo vtelenia, v ktorom sa Boh priblížil k nám, nám dáva poznať aj jedinečnú dôstojnosť každého ľudského života. Preto v jeho pláne lásky, počnúc stvorením Boh zveril do rodiny založenej na manželstve najvyššie poslanie byť základnou bunkou spoločnosti a pravej domácej cirkvi. S touto istotou vy, drahí manželia, musíte byť najmä pre svoje deti skutočným a viditeľným znamením Kristovej lásky voči Cirkvi. Kuba potrebuje svedectvo vašej vernosti, vašej jednoty, vašej schopnosti prijať ľudský život, a to najmä ten bezbranný a biedny.

Drahí bratia a sestry, pod pohľadom Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre by som chcel vysloviť výzvu, aby ste dali novú silu vašej viere, aby ste žili z Krista a pre Krista, a so zbraňami pokoja, odpustenia a porozumenia, sa angažovali v budovaní spoločnosti otvorenej a obnovenej, spoločnosti lepšej, viac hodnej človeka, ktorý odráža Božiu dobrotu. Amen.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ