Vatikán/Mexiko (26. mar. 2012, RV) - Dnešný deň bol štvrtým a posledným dňom
návštevy Svätého Otca v Mexiku. Ráno po rozlúčke v Kolégiu Miraflores v Leóne sa vrtuľníkom
premiestnil na gunajuatske medzinárodné letisko, kde sa o 9.00 hod. miestneho času,
začal rozlúčkový ceremoniál. Okrem federálneho prezidenta Mexika sa na ňom zúčastnili
ďalšie občianske autority, mexickí biskupi a veriaci. Rozlúčkový prejav predniesol
najprv prezident Felipe de Jesús Calderón Hinojosa, po ňom prehovoril pápež Benedikt
XVI.:
Moja krátka, ale intenzívna návšteva Mexika sa chýli
k svojmu záveru. Avšak nie je to záver môjho vzťahu a blízkosti voči krajine, ktorú
nosím vo svojom vnútri. Odchádzam plný nezabudnuteľných skúseností, rovnako ako sú
nezabudnuteľné toľké prejavy vrelého prijatia a blízkosti. Pán prezident, ďakujem
vám za srdečné slová, ako aj za všetko to, čo urobili jednotliví predstavitelia k
zrealizovaniu tejto význačnej cesty. Z celého srdca ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili
prostredníctvom veľkých ale aj nepatrných detailov k tomu, aby sa mohli uskutočniť
všetky udalosti týchto dní. Prosím Pána, aby žiadna námaha nevyšla nazmar a aby s
jeho pomocou priniesla mnoho ovocia v živote viery, nádeje a lásky miest Leónu, Guadanajuata,
celého Mexika a všetkých bratských národov Latinskej Ameriky a Karibiku. Pred samotnou
vierou v Ježiša Krista, ktorú som cítil vibrovať v srdciach a ľudovej zbožnosti k
jeho Matke – nazývanej nádhernými titulmi ako Guadalupská a Svetla – ktoré som videl
žiariť na tvárach, túžim nanovo a jasne zopakovať pozvanie mexickému ľudu, aby ostal
verný sám sebe. Aby sa nenechal zastrašiť silami zla, aby bol odvážny a pracoval na
tom, žeby životodarná miazga, ktorá pochádza z jeho kresťanských koreňov, nechala
zakvitnúť jeho prítomnosť a budúcnosť. Videl som však aj prejavy starostí kvôli
rozličným aspektom života v tejto milovanej krajine. Niektoré, ktoré sa objavili pred
nedávnom, iné ktoré sú dedičstvom minulosti a stále spôsobujú mnoho sĺz. Tie si rovnako
odnášam so sebou, zdieľajúc radostí, ako aj starosti mojich mexických bratov, aby
som ich mohol v modlitbe zložiť pod kríž, do Kristovho srdca, z ktorého vyviera spásna
voda a krv. Za týchto okolností veľmi povzbudzujem mexických katolíkov a všetkých
mužov a ženy dobrej vôle, aby neupadli do utilitaristickej mentality, ktorá vždy skončí
obetovaním tých najslabších a bezbranných. Pozývam ich k takému úsiliu, ktoré umožní
spoločnosti obnoviť sa od svojich základov, aby sa v nej mohol realizovať dôstojný,
spravodlivý a pokojný život pre všetkých. Pre katolíkov je toto úsilie o spoločné
dobro rovnako výzvou tej základnej evanjeliovej dimenzie, ktorou je ľudský rozvoj
a najvyššia forma milosrdnej lásky. Z tohto dôvodu Cirkev vyzýva všetkých svojich
veriacich, aby boli dobrými občanmi, vedomými si svojej zodpovednosti za dobro tých
druhých, všetkých, či v osobnej sfére, alebo akejkoľvek oblasti spoločnosti. Drahí
mexickí priatelia, hovorím vám zbohom v pravom význame hispánskej tradície: Ostávajte
s Bohom! Áno, zbohom; vždy v Kristovej láske, v ktorej sa všetci stretávame, a
v ktorej sa stretneme. Nech vás žehná Boh a nech vás ochraňuje Panna Mária. - js -