Benedikt XVI. na Kube

Vatikán (26. mar. 2012, RV) – Lietadlo so Svätým Otcom na palube pristálo na medzinárodnom letisku v Santiago de Cuba. Po prehliadke čestnej stráže prezident Castro vo svojom príhovore privítal Benedikta XVI. na Kube. Potom predniesol úvodný príhovor Svätý Otec:

Pán prezident, otcovia kardináli a bratia v biskupskej službe,
najdôstojnejšie autority, členovia diplomatického zboru,
dámy a páni,
drahí kubánski priatelia!

Ďakujem Vám, pán prezident, za vaše prijatie a srdečné slová, ktorými ste aj v mene vlády a celého kubánskeho ľudu vyjadrili úctu a rešpekt voči Nástupcovi svätého Petra. Pozdravujem všetky občianske autority, ktoré nás sprevádzajú, rovnako aj členov diplomatického zboru. Osobitným spôsobom vyjadrujem svoj srdečný pozdrav arcibiskupovi Santiaga de Kuba a predsedovi Konferencie biskupov Kuby Mons. Dionisiovi Guillermovi Garcíovi Ibáñezovi, havanskému arcibiskupovi kardinálovi Jaimeovi Ortegovi y Alaminovi a ostatným kubánskym bratom biskupom. Ich chcem ubezpečiť o mojej duchovnej blízkosti. Nakoniec z celého srdca zdravím kubánskych veriacich a drahých obyvateľov tohto pekného ostrova a všetkých Kubáncov tam, kde sa nachádzajú. Nosím vás vždy v mojom srdci a mojich modlitbách, ale ešte viac počas tých dní, keď sa blížila táto moja návšteva, po ktorej som veľmi túžil a vďaka Božej dobrote sa aj uskutočňuje.
Keď som prišiel medzi vás, nemôžem nespomenúť historickú návštevu Kuby môjho predchodcu, blahoslaveného Jána Pavla II., ktorý zanechal v srdciach Kubáncov nezmazateľnú stopu. Pre mnohých, tak veriacich ako aj neveriacich, jeho učenie a príklad predstavujú svetlo na ceste, ktorá ich vedie tak v osobnom živote, ako aj vo verejnom živote k službe pre spoločné dobro v národe. V skutočnosti bola jeho návšteva na ostrove ako závan čerstvého vzduchu, ktorý dodal kubánskej cirkvi novú silu, ktorá viedla mnohých k novému uvedomeniu si dôležitosti viery, povzbudzujúc aby otvorili svoje srdcia Kristovi. Zároveň ožiarila nádej a prebudila túžbu usilovne pracovať na lepšej budúcnosti. Jedno z dôležitých ovocí tejto návštevy bolo nadviazanie nových vzťahov medzi Cirkvou a kubánskym štátom v duchu lepšej spolupráce a dôvery, hoci naďalej ostáva ešte mnoho aspektov, ktoré sa ešte môžu ba musia vylepšiť, osobitne čo sa týka neprehliadnuteľného podielu, ktorý má vo verejnej sfére spoločnosti zastať náboženstvo.
Som veľmi rád, že sa môžem pripojiť k vašej radosti pri oslavách 400-stého výročia nájdenia milostivej sochy Panny Márie Caridad del Cobre. Jej postava bola od začiatku silným spôsobom prítomná v živote Kubáncov. Tak vo chvíľach veľkých udalostí v krajine, osobitne v čase získania nezávislosti, keď bola všetkými uctievaná ako skutočná matka kubánskeho ľudu. Úcta k „la Virgen Mambisa“ pomohla zachovať vieru a dodala odvahu chrániť a ohlasovať dôstojnosť ľudskej osoby, jej základné práva a pokračuje v tom aj dnes ešte intenzívnejším spôsobom dávajúc tak viditeľné svedectvo o plodnom ohlasovaní evanjelia v tejto zemi a o hlbokých kresťanských koreňoch, ktoré oživujú vnútornú identitu kubánskej duše. Po stopách toľkých pútnikov počas stáročí aj ja túžim navštíviť „El Cobre“ a padnúť k nohám Božej matky, aby som jej poďakoval za všetko to, čo urobila pre svoje kubánske deti a poprosiť ju, aby viedla kroky tohto milovaného národa po cestách spravodlivosti, pokoja, slobody a odpustenia.
Prichádzam na Kubu ako pútnik milosrdnej lásky, aby som podporil svojich bratov vo viere a povzbudil ich k nádeji, ktorá sa rodí z prítomnosti Božej lásky v našich životoch. Vo svojom srdci nosím spravodlivé ašpirácie a legitímne túžby všetkých Kubáncov tu v krajine aj v zahraničí, ich utrpenie ale aj radosti, ich starosti aj najušľachtilejšie túžby, predovšetkým mladých a starých, dospievajúcich a detí, chorých a pracujúcich, uväznených a ich rodinných príbuzných, ako aj chudobných a núdznych.
V mnohých častiach sveta dnes prežívajú obzvlášť ťažké ekonomické okolnosti, ktoré mnohí porovnávajú s hlbokou duchovnou a morálnou krízou, ktorá nechala bezbranného človeka bez hodnôt pred ambíciami a egoizmom istých mocností, ktoré sa nezaujímajú o skutočné dobro osôb a rodín. Takýmto kultúrnym a etickým spôsobom, ktorý spôsobil túto bolestnú situáciu, sa nedá dlho pokračovať. Naopak, skutočný pokrok si vyžaduje etiku, ktorá do centra stavia ľudskú osobu a berie do úvahy jej skutočné potreby, predovšetkým jej duchovnú a náboženskú dimenziu. Preto v srdciach a mysliach mnohých sa javí istota, že znovuobnovenie spoločnosti a celého sveta si vyžaduje ľudí priamych, pevných morálnych zásad a iných vysokých hodnôt, ktoré nie sú manipulovateľné obmedzenými záujmami, a ktoré sú v súlade s nemeniteľnou a transcendentnou prirodzenosťou ľudskej osoby.
Drahí priatelia, som presvedčený o tom, že Kuba, v tomto jej dôležitom historickom momente, hľadí do budúcnosti a preto sa usiluje obnoviť a rozšíriť svoje horizonty. K tomu prispeje bohaté dedičstvo duchovných a morálnych hodnôt, ktoré vyformovali jej identitu, a ktoré vyrástli v činnosti a životoch mnohých význačných otcov vlasti ako napr. blahoslaveného Josého Olallo y Valdésa, Božieho služobníka Félixa Varelu alebo význačného Josého Marího.
Cirkev zo svojej strany vedela prispieť k úsiliu priniesť tieto hodnoty prostredníctvom svojej veľkodušnej a neúnavnej pastoračnej činnosti a znova obnovuje svoj úmysel pokračovať v tejto neúnavnej práci, slúžiť čo najlepšie všetkým Kubáncom.
Prosím Pána, aby hojne požehnal túto krajinu, jej obyvateľov a osobitne tých znevýhodnených, emigrantov a všetkých, ktorí trpia na tele alebo na duchu, aby na orodovanie Panny Márie Milosrdenstva del Cobre, daroval všetkým budúcnosť plnú nádeje, solidarity a jednoty. Srdečne ďakujem. – js –