Príhovor brata Richarda Jombíka OH pre chorých

Dnešný príhovor s názvom Priatelia Jána z Boha pripravil brat Richard Jombík z Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha a načítal Peter Farkaš.
Vážení poslucháči, 8. marca bola liturgická spomienka sv. Jána z Boha, zakladateľa rehole nemocničnej starostlivosti, verejného ošetrovateľstva, ale predovšetkým otca tých, ktorí trpia núdzou. Postavil základy pre stavbu hospitálskej rehole. Žil v 16. storočí, období veľkých zmien. Dovtedy to boli rôzne rehoľné spoločenstvá, ktoré sa starali o chorých, ale nebola to ich hlavná náplň – odpovedali na prosbu Cirkvi, štátu, kráľa. Sv. Ján z Boha to robil inak: on sám spoznal potrebu spoločnosti a začal sa starať o núdznych. Dnes po vyše 500 rokoch povieme zjednodušene: dostal zjavenie od Boha a konal. Najskôr však zakúsil osud tuláka, keď ako dieťa ušiel z domu, bol pastierom, aj vojakom. Od vojska však ušiel, za čo ho vo Francúzsku odsúdili na smrť. V modlitbe sľúbil Panne Márii Guadalupskej, že ak mu pomôže, začne nový život a bude pomáhať ľuďom. Tesne pred popravou prišlo kráľovské rozhodnutie o amnestii. Odišiel do Španielska a začal predávať knihy. Najskôr všetky druhy, ale potom zistil, že predáva niečo, čo nemá význam a tak sa zameral na náboženské knihy.
Približoval sa k pravde a jedného dňa sa mu stala príhoda, ktorá mu pootvorila životnú cestu. Stretol Ježiša v podobe malého chlapca, ktorý sa ho spýtal, či by ho na kúsku cesty neodniesol. Urobil to. Chlapec mu z vďačnosti daroval veľké granátové jablko zo slovami: „ Ján, Granada bude tvoj osud.“ A zmizol. Slovo Granada je v španielčine názov mesta , aj ovocia. Po tej čudnej návšteve išiel ďalej, až pokým neuvidel veže a budovy mesta Granada. 21. januára 1539 išiel ako vždy do kostola, aby si vypočul kázeň sv. Jána z Avily. Rozprával o obetovaní sa Ježiša Krista pre nás, aby sme boli spasení, o pohodlnosti nášho života a neschopnosti pomáhať druhým... Svedomie ho doslova vyhnalo z kostola a nastáva obrat. Pred všetkými ľuďmi na námestí kričal a vyčítal si, že nič nerobí pre druhých, že nenasleduje Ježiša. Pripomeňme si slová apoštola Pavla: „Čo je ľuďom bláznivé, to je Bohu milé a čo je svetu milé to je Bohu bláznivé.“ Ľudia ho nechali zatvoriť do domu pre bláznov. Pri tom urobili službu jemu a budúcnosti. Po niekoľkých dňoch aj s pomocou kazateľa si začal všímať zaobchádzanie s ľuďmi v kráľovskej nemocnici. Pomáhal ošetrovateľom liečiť nie bičom a studenou vodou, ale dobrým slovom a pokojom.
Zakrátko všetci pochopili, že tam nepatrí a prepustili ho domov. Náhle spoznal, čo má robiť. Pomáhal zdvihnúť nevládnych žobrákov, nasýtil ich a prikryl pod jednou strechou. Takto začal budovať stavbu Hospitálskej rehole. Dar Ducha Svätého pre Cirkev a pre ľudí bol v tom, že našiel spôsob a cestu, ktorú sa nepodarilo nájsť Martinovi Lutherovi. Ten išiel sám a opustený na ceste k Bohu. Ján išiel spolu s tými, o ktorých hovorí text Písma: „..chudobných budete mať vždy medzi sebou...“. Teda úlohou človeka nie je hľadať skutky lásky niekde v ďalekom svete, ale v bezprostrednej blízkosti seba samého. Ján bol vždy verný zásadám katolíckej Cirkvi, nenechal svoju dušu napospas svojim voľným myšlienkam, ale radil sa so svojim duchovným - Jánom Avilským. On mu poradil ísť za biskupom, aby dostal požehnanie od Cirkvi. Keď ho videli ľudia kráčať ulicami a konať dobro a počuli kričať slová: „ Bratia robte dobre všetkým, lebo to dobro je vašou záchranou!“; mnohí sa usmiali, iní odvrátili, ale aj pomáhali. Bola to prvá družina, spoločenstvo, ktoré sa otvorilo pre pomoc núdznym. Hovorí sa, že Ján zomrel 8. marca 1550 v modlitbe. Vytiahol z rieky topiaceho sa chlapca, sám však dostal zápal pľúc. Prijal sviatosti Cirkvi a celú noc kľačiac sa modlil a odovzdal svoju dušu Pánovi. Zanechal dielo, z ktorého dnes žijú bratia svätého Jána z Boha, ako ich volajú v Španielsku a Portugalsku, bratia lásky - tak ich volajú vo Francúzsku a milosrdní bratia v strednej, východnej Európe a v Taliansku. Nie sú to len bratia, ale ich dielo tvoria aj spolupracovníci v zariadeniach rehole, ktorá vznikla 1. januára 1572 dekrétom pápeža Pia V.
Spomeňme princípy nemocníc v dnešnom svete, ktoré sú zhodné s princípmi, aké presadzoval sv. Ján z Boha vo svojich domoch v Granade a v okolí: „Každý chorý má mať vlastné lôžko, dobrú stravu, liečenie, prijímať ho treba ohľaduplne, vidieť v ňom dušu a telo súčasne, nevidieť len telo, ktoré lieči nejaká technika, ale ľudský prístup k človeku“. Sv. Ján z Boha sa stal patrónom ošetrujúcich, chorých, nemocničných zariadení a domov, ktoré sa zaoberajú každou ľudskou potrebou a núdzou. Rehoľa sa dnes nachádza na piatich kontinentoch a pracuje v nej okolo 50-tisíc laických spolupracovníkov a asi tisíc bratov. Všetci tvoríme hospitálsku rodinu sv. Jána z Boha, ktorej cieľ je stále ten istý, ako to bolo v Granade v 16. storočí.
Na Slovensku pracujeme v domoch sv. Jána z Boha v dvoch nemocniciach, v Skalici a v Bratislave. Ešte aj v Spišskom Podhradí - v dome pre ľudí inak obdarených, ktorí nevedia žiť samostatne. V dvoch domoch nesú charizmu sv. Jána z Boha spolupracovníci a v Bratislave sa o túto úlohu delia spolupracovníci a bratia. Ako sa sv. Ján z Boha obracal na Cirkev ako na svoju Matku, aby vedel, že nerobí niečo čo by nebolo dobré, tak aj my sa obraciame na Cirkev. Tak to bolo aj pri poslednej príležitosti - na sviatok chorých, keď slúžil svätú omšu pre chorých, spolupracovníkov a bratov arcibiskup bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský. Je to podobnosť návštevy arcibiskupa granadskej arcidiecézy za čias sv. Jána z Boha v dome chorých v Granade.
Spolupracovníčky, spolupracovníci, dobrovoľníci a bratia v charizme sv. Jána z Boha - držme sa svojho zakladateľa a tvorme jeho hospitálsku rodinu v Cirkvi.