Príhovor Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (11. mar. 2012, RV) – Za príjemného teplého a slnečného počasia sa na Námestí sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov, aby sa spolu so Svätým Otcom pomodlili pravidelnú poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa vo svojom príhovore z okna svojej pracovne, pred samotnou modlitbou, zameral na prorocký význam Ježišovho gesta z dnešného evanjelia, keď vyhnal obchodníkov z Jeruzalemského chrámu:

Drahí bratia a sestry,
Evanjelium dnešnej Tretej nedele v Pôstnom období nám v podaní sv. Jána predstavuje známy príbeh, v ktorom Ježiš vyháňa z Jeruzalemského chrámu predavačov dobytka a peňazomencov (por. Jn 2,13-25). Táto udalosť, opísaná všetkými evanjelistami, sa odohrala tesne pred sviatkom Paschy a vzbudila silný dojem v zástupe i v samotných učeníkoch. Ako si môžeme vysvetliť toto Ježišovo gesto? Predovšetkým je uvedené, že nevyvolalo žiadny zásah ochrancov verejného poriadku, pretože bolo vnímané ako typicky prorocké jednanie. Proroci, v Božom mene, často vyčítali neprístojnosti a robili to veľakrát symbolickými gestami. Jediným problémom mohla byť ich pravovernosť. Práve preto sa Židia pýtali Ježiša: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ (Jn 2,18), ukáž nám, že konáš skutočne v Božom mene.

Vyhnanie predavačov z chrámu bolo interpretované aj v politicko-revolučnom význame, zaradiac tak Ježiša do línie hnutia zelótov. Títo boli naozaj „horlivcami“ za rešpektovanie Božieho zákona, pohotovými použiť i násilie. V Ježišových časoch očakávali Mesiáša, ktorý by vyslobodil Izrael z moci Rimanov. Ale Ježiš sklamal tieto očakávania až natoľko, že ho niektorí učeníci opustili a Judáš Iškariotský ho dokonca zradil. V skutočnosti je nemožné interpretovať Ježiša ako násilného: násilie je nezlučiteľné s Božím kráľovstvom, je nástrojom antikrista. Násilie nikdy neslúži ľudstvu, naopak, odľudšťuje ho.

Počúvajme Ježišove slová, ktoré hovorí, vykonávajúc toto gesto: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Učeníci si vtedy spomenuli, čo je napísané v jednom zo žalmov: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“(69.10). Tento žalm je volaním o pomoc vo chvíli krajného nebezpečenstva, zapríčineného nenávisťou nepriateľov: túto situáciu bude Ježiš prežívať počas svojho umučenia. Horlivosť za Otca a za jeho dom ho povedie až na kríž: jeho horlivosť je zápalom lásky, ktorá platí vlastnou osobou, a nie takou, ktorá by chcela slúžiť Bohu prostredníctvom násilia. Skutočným „znamením“, ktoré dá Ježiš ako záruku svojej autority, je jeho smrť a vzkriesenie. „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ A sv. Ján uvádza, že „On hovoril o chráme svojho tela“ (Jn 2, 20-21). Ježišovou Paschou začína nový kult, kult lásky, a nový chrám, ktorým je On sám, vzkriesený Kristus, a prostredníctvom neho sa smie každý veriaci klaňať Bohu Otcovi „v duchu a pravde“ (Jn 4,23).

Drahí priatelia, Duch Svätý začal stavať tento nový chrám v lone Panny Márie. Prosme, aby sa, na jej príhovor, každý kresťan stal živým kameňom tejto duchovnej stavby.

Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ