Eugenické teórie podobné z čias Tretej ríše

Austrália (6. mar. 2012, RV) – Potrat je vražda a teda takzvaný „postnatálny potrat“ je vražda novorodenca. Týmto vyjadrením reaguje biskup Julian Porteous, biskupský vikár pre novú evanjelizáciu Sydneyskej arcidiecézy na šokujúci postoj dvoch talianskych bioetikov, ktorí uverejnili článok s názvom „Postnatálny potrat; prečo by malo dieťa žiť?“ Článok uverejnil vedecký časopis Journal of Medical Ethics, ktorý je v úzkom spojení s jedným z najprestížnejších vedeckých časopisov vo svete „British Medical Journal“. „Prečo by v krajinách, kde je dovolený potrat – píše sa v článku – nemohlo byť dovolené aj zabitie novorodenca? Novorodenci, rovnako ako plody, nemajú morálny status skutočnej ľudskej osoby“. Vedci, ktorí pracujú na Melbournskej univerzite, svoje názory obhajujú niekoľkými argumentmi: rovnako ako plod aj novorodenec je len „potenciálnou osobou“ a to až do momentu, keď –minimálne po dvoch týždňoch po narodení – neprejaví známky uvedomovania si seba. Na základe tohto argumentu je podľa autorov článku dovolené vykonať „postnatálny potrat“. „Tvrdíme – píšu vedci –, že zabitie novorodenca by mohlo byť eticky prípustné vo všetkých prípadoch, v ktorých je dovolený potrat. Medzi tieto okolnosti patrí aj situácia, že by novorodenec mohol mať prijateľné životné podmienky, avšak bol by ohrozený blahobyt rodiny.“ Ďalším tvrdením je, že „ak sú dôvody (ako sociálne výdavky, dôvody psychologické, ekonomické) pre potenciálnych rodičov dostatočné na vykonanie potratu aj v prípade, že je plod zdravý, a ak morálny status novorodenca nemá žiadnu morálnu hodnotu pre fakt, že je „potenciálnou osobou“, tie isté dôvody, ktoré oprávňujú k vykonaniu potratu, by mali rovnako oprávňovať k zabitiu osoby, ktorá je v štádiu novorodenca“.

Austrálsky biskup prirodzene napáda tvrdenie, podľa ktorého novorodenec a vznikajúci človek sú považovaní za „potenciálne osoby“, ktoré ešte nie sú „subjektmi morálneho práva na život“. Aj keď etici – zdôrazňuje biskup – „tvrdia, že ak novorodenci a plody vo vývoji sú neschopní uvedomenia si hodnoty vlastnej existencie a zbavenie existencie nepredstavuje pre nich žiadnu stratu, moderná technológia ukazuje opak: fotografie plodu v matkinom lone dokazujú, že dieťa v štádiu vývoja dokáže cmúľať prst, dokáže reagovať na hudbu, na hlasy a dokonca na svoje meno“. V tomto prípade nestojíme pred akousi „možnou osobou“ ale pred „skutočnou osobou“, pred ľudským bytím, ktoré ako také musí byť chránené. Ľudský život vo všetkých jeho fázach je posvätný“. Tak v Austrálii ako aj v Spojenom kráľovstve sa po vyjdení článku ozvalo mnoho vedcov, ktorí tvrdým spôsobom kritizujú autorov článku a ich tvrdenia označujú za „desivé ozveny Tretej ríše“.
Bernadetta Tobinová, riaditeľka Centra pre etiku a jedna z najuznávanejších vedeckých výskumníčok v tejto oblasti v Austrálii, reaguje – okrem kritiky použitých termínov – , že z etického pohľadu fakt, že novorodenec je v stave neuvedomovania si seba samého, je porovnateľný so stavom chorej alebo starej osoby, ktorá nie je schopná chápať, poznávať a uvedomovať si seba samú. Vyjadrenia autorov článku nám dovoľujú tvrdiť, „že môžeme teda eliminovať všetkých nevládnych, postihnutých Alzheimerovou chorobou vo vyššom štádiu. K takýmto úchylným uzáverom nebolo potrebné toľké štúdium. Eugenické teórie prichádzajú do takého štádia, kde môžeme začať hovoriť o zbraniach hromadného ničenia – dodáva na záver Bernadetta Tobinová, riaditeľka Centra pre etiku a profesorka na Austrálskej katolíckej univerzite. – js –