Benedikt XVI.: Povolanie k láske je povolaním k sebadarovaniu sa
Vatikán (25. feb. 2012, RV) – Benedikt XVI. prijal na osobitnej audiencii približne
200 účastníkov generálneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život, ktoré sa v týchto
dňoch konalo vo Vatikáne. Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť vybranej
témy, ktorou sa účastníci zaoberali: Diagnostika a terapia neplodnosti. Zdôraznil,
že táto téma má okrem ľudského a sociálneho významu „osobitnú vedeckú dôležitosť
a vyjadruje konkrétnu možnosť hodnotného dialógu medzi etickou dimenziou a biomedicínskym
výskumom“. Okrem morálneho prístupu k pomoci neplodným párom poukázal na to, že
„skúmanie diagnostiky a terapie predstavuje správnejší vedecký prístup
k otázke neplodnosti a zároveň rešpektuje ľudskú integritu jednotlivých osôb.“
Svätý Otec pripomenul, že Cirkev stojí pri trpiacich manželských pároch, a preto účastníkov
povzbudil, aby pokračovali vo vedeckej práci a výskume so zreteľom objaviť skutočnú
pravdu v službe autentického dobra pre človeka spôsobom, ktorý odmieta riziko, že
sa výskum stane čisto praktickou záležitosťou. „Ľudská a kresťanská dôstojnosť
plodnosti nespočíva iba v akomsi „produkte“, ale v spojení s manželským aktom, ktorý
je vyjadrením manželskej lásky, ich jednoty nie len biologickej, ale tiež duchovnej.
[...] Opodstatnené rodičovské túžby páru, ktorý je konfrontovaný s neplodnosťou,
musia predovšetkým nájsť – s pomocou vedy – odpoveď, ktorá plne rešpektuje ich dôstojnosť
ako osôb a manželov. Vieme – pokračoval Svätý Otec – , že veda nedokáže
vždy adekvátnym spôsobom odpovedať na túžby mnohých párov. Preto by som chcel
manželským párom konfrontovaným s neplodnosťou pripomenúť, aby kvôli tomuto
neprežívali frustráciu vo svojom povolaní k manželstvu. Manželia skrze svoje
krstné a manželské povolanie sú vždy volaní spolupracovať s Bohom v tvorení
nového ľudstva. Povolanie k láske je povolaním k sebadarovaniu sa a
tento spôsob nemôže prekaziť nijaký biologický stav. Tam, kde veda nenachádza
odpoveď, prichádza odpoveď od Krista.“ Benedikt XVI. účastníkov stretnutia
povzbudil k skutočnému medicínsko-vedeckému výskumu, ktorý bude viesť dialóg s vierou,
a pripomenul slová Encykliky Deus caritas est:„aby náš rozum mohol
správne pracovať, treba ho neustále očisťovať, pretože jeho etické oslepnutie, spôsobené
prevahou vlastného záujmu a moci, ktoré ho zaslepujú, je nebezpečenstvom, ktoré nikdy
nemožno úplne odstrániť. [...] Viera pomáha rozumu lepšie spĺňať jeho
úlohu a jasnejšie vidieť to, čo mu je vlastné.“ (b. 28). Na druhej strane
práve kultúrne podmienky vytvorené kresťanstvom – založené na potvrdení existencie
Pravdy a možnosti poznania skutočnosti vo svetle Najvyššej Pravdy – umožnili v Európe
stredoveku rozvinúť moderné vedecké poznanie, poznanie, ktoré v predchádzajúcich
kultúrach ostávalo iba v zárodku. V závere príhovoru Svätý Otec lekárov, vedcov
a členov Pápežskej akadémie vyzval, aby vždy pamätali na svoju podstatnú kultúrnu
úlohu, ktorú zastávajú v spoločnosti a ich vplyv na formovaní verejnej mienky. „Ľudia
vám, ktorí slúžite životu veria. Veria vašej práci v prospech tých, ktorí potrebujú
povzbudenie a nádej. Nikdy nepodľahnite pokušeniu, aby ste liečbu v prospech ľudí
zredukovali iba na čisto technickú záležitosť! Ľahostajnosť svedomia voči tomu,
čo je pravdivé a dobré, predstavuje hrozbu pre autentický vedecký rozvoj“ –
povedal Benedikt XVI. v príhovore k účastníkom generálneho zasadnutia Pápežskej
akadémie pre život. – js –