Dnešný komentár s názvom
o bohoch a ľuďoch pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS:
Začíname finišovať.
Niektorí majú toho už plné zuby, iní sa priam vyžívajú. Predvolebná kampaň dosahujú
svoj vrchol. A možno si niekto občas aj povzdychne „To je teda už naozaj vrchol!“.
Také sú politické kampane. Sú totiž kampaňami. Teda premyslenými spôsobmi komunikácie
pripravenými tímami ľudí a odborníkmi na reklamu. V tomto čase všadeprítomných tvárí,
ktoré nás presviedčajú o tom, že zle síce bolo, ale už nás čaká len to lepšie, samozrejme,
ak ich budeme voliť, prichádza do kín nenápadne, no s veľmi príslovečným názvom film
„O bohoch a ľuďoch“. Názov filmu, ktorý bol ocenený i na prestížnom festivale v
Canes, je veľmi trefný. Je o tých, ktorí si namýšľajú, že môžu zobrať osud iných do
vlastných rúk, postaviť sa na miesto Boha, či vykonávať spravodlivosť v jeho mene.
Film sa inšpiruje a začína Žalmom 81: „I povedal som: ,Ste bohmi, všetci ste
synmi Najvyššieho. Ale aj vy, ako všetci ľudia, umriete, padnete ako každý velikáš.'"
Tento citát zaznie na začiatku filmu. Ide o žalm „proti nespravodlivým sudcom“ a udáva
tón celému príbehu. Režisér postupne vyrozpráva príbeh rehoľného spoločenstva v Alžírsku,
bratov, ktorí sa vysporadúvajú s faktom, že môžu byť zavraždení islamistickými radikálmi.
Tento film sa na Slovensku premietal zatiaľ iba v rámci filmového festivalu. Bolo
zaujímavé, že po jeho projekcii ľudia spontánne zatlieskali. Som teda rád, že sa podarilo
získať práva na film pre klasické kinosály a budú ho tak mať možnosť vidieť diváci
na celom Slovensku a ako sa zdá, i v Čechách a na Morave. Zaujímavosťou je, že
režisér filmu, Xavier Beauvois, nie je katolíkom. Skôr naopak. Páčila sa mi aj recenzia
kňaza Juraja Vitteka, ktorý po zhliadnutí filmu napísal: Moja ľudská, duchovná i teologická
citlivosť nevnímala nič rušivé, oslabujúce, zjednodušujúce, naivné, povrchné, tendenčné...
Jediná otázka, ktorá mi vŕtala v hlave, bola: Ako je to možné? Kto ten film urobil?
Po hlbšom skúmaní som zistil, že tento film nemožno považovať za „vyznanie viery“
jeho tvorcu, pretože presahuje jeho osobné presvedčenie, ktoré by sme mohli spokojne
definovať ako „antiklerikálne“ a jeho životný štýl ako „svetácky“. Ani jeho úprimný
obdiv k trapistickým mníchom by nemohol vysvetliť hĺbku filmu, ktorý na mňa urobil
taký dojem. Uvedomil som si, že dôvod treba hľadať inde. Tým dôvodom bolo, že režisér
sa snažil „vojsť“ do sveta mníchov, ktorých zobrazoval. Je známe, že nielen autor,
ale aj herci sa dôverne zoznámili s ich životom v savojskom trapistickom kláštore
v Tamié. Po celý čas nakrúcania filmu bol ako poradca prítomný Henry Quinson, ktorý
od roku 1989 absolvoval noviciát v tomto kláštore. Neskôr založil Bratstvo svätého
Pavla a venuje sa migrantom na okraji Marseille. Neskôr sa jeho komunita usadila aj
v Alžírsku. Etienne Comar sa s ním radil už pri písaní scenára. Henry Quinson bol
neustále prítomný počas celého nakrúcania. Herci prežili počas svojho niekoľkodňového
pobytu v kláštore v Tamié rytmus mníšskeho života práce a modlitby. Všetky liturgické
spevy vo filme spievajú naživo. Výnimočnosť tohto filmu spočíva práve v tom, píše
Juraj Vittek, že jeho tvorcovia i herci sa snažia vojsť do sŕdc a do vnútorného sveta
mníchov. Nechajú si pritom i poradiť. Študujú dokumenty, ktoré sa po týchto mučeníkoch
zachovali, ich korešpondenciu, spisy, aby lepšie vnikli do ich sveta a osobnosti.
Ako kňaz, ktorý denne slávi liturgiu, som nevnímal nič cudzie, deformované a neprirodzené
pri dlhých „liturgických“ pasážach filmu- napísal Juraj. Film „O bohoch a ľuďoch“
je teda nielen alegóriou na spupných a pritom často smiešnych ľudí plných falošných
ambícií, ale i možnosťou spoznať život, ktorý pre viacerých z nás zostáva ukrytý za
múrmi kláštorov. Film však asi potrebuje predsa len jedno varovanie. Nie je selankou
pre povrchného diváka. Bude vyžadovať pozornosť a schopnosť zatiahnuť na hlbinu. Nečakajte
litre krvi. A buďte si istí, že vás nenechá chladnými. Kladie totiž otázky, ktoré
sú výčitkami pre naše svedomie.