Irackým utečencom v Turecku chýba podpora sociálneho charakteru

Turecko (17. feb. 2012, RV) – „Irackým utečencom v Turecku sa nedostáva dostatočnej pomoci“ – pre organizáciu Pomoc Cirkvi v núdzi sa takto vyjadril don Andrés Calleja, riaditeľ diela saleziánov v Istanbule, ktorý viac ako tridsať rokov pôsobil v Indonézii a od roku 2011 je poverený spravovaním komunity v Istanbule. Pápežská nadácia eviduje dlhý zoznam irackých utečencov, ktorí sa usilujú o víza do Kanady, Európy a Spojených štátov amerických, ako však uvádza: „V priemere čakajú tri až štyri roky, počas ktorých dospelí nemajú povolenie k práci a deti nemôžu navštevovať školy.“ Vo väčšine prípadov ide o kresťanov, ktorých „duchovné potreby tak nie sú brané do úvahy“. Veriaci sú v skutočnosti posielaní na iné miesta, kde im často nie je zaručená žiadna pastoračná služba a kde nepôsobí ani kresťanská komunita.

Organizácia Pomoc Cirkvi v núdzi už niekoľko rokov financuje program pomoci utečencom, ktorému sa venujú saleziáni v Istanbule. Ich pomoc sa začala založením inštitútu sv. Jána Bosca, v ktorom sa starajú o všetky utečenecké iracké rodiny v Turecku. „Zabezpečenie, aby deti dostali adekvátne vzdelanie,“ vysvetľuje don Calleja, „je jedným z našich hlavných záujmov“. Mnoho detí nevie čítať, ani písať, pretože v Iraku ich rodičia z dôvodu nedostatku bezpečnosti nechávali doma. Keďže v Turecku musia byť súkromné inštitúty registrované, kňazi sú nútení pracovať na hranici medzi legálnosťou a nelegálnosťou. Školu tak môžu kedykoľvek zatvoriť.
Nielen deti však potrebujú pomoc, potreby dospelých sa spájajú s hľadaním domova a práce. „Títo ľudia potrebujú veľkú podporu sociálneho charakteru, takým spôsobom, aby raz v kontakte so západnou spoločnosťou, neboli premožení ťažkosťou integrácie,“ uviedol don Andrés. – mf –